V roku 1899 povýšil cisár František Jozef budapeštiansku Zverolekársku akadémiu (Állatorvosi tanintézet) na vysokú školu a na jej čelo vtedajší uhorský minister pôdohospodárstva vymenoval mladého profesora Ferenca Hutyru (František Hutyra), ktorý ostal jej rektorom až do roku 1931, napriek všetkým politickým a štátoprávnym zmenám. Najbližším spolupracovníkom Hutyrusa stal ďalší vynikajúci mladý odborník József Marek (Jozef Marek). Obaja pochádzali z vtedajšieho horného Uhorska, Hutyrasa narodil v roku 1860 v Spišskej Kapitule, Marek v roku 1863 v Hornej Strede pri Hlohovci, obaja boli Slováci, resp. mali slovenský pôvod. Hutyra i Marek sa postupne stali svetovo známymi a uznávanými odborníkmi vo svojej disciplíne, členmi Maďarskej akadémie vied i viacerých zahraničných renomovaných vedeckých spoločností. Svojou výskumnou, experimentálnou aj publikačnou činnosťou sa zaradili medzi najvýznamnejších predstaviteľov moderného zverolekárstva.
O Marekovi sa traduje, že keď Sovietska armáda koncom zimy 1945 dorazila do Budapešti, hlavný zverolekár armády poskytol osobitnú ochranu aj potravinové zásoby Marekovi, napriek tomu, že Sovieti k obyvateľom Maďarska kvôli jeho spojenectvu s Hitlerom prechovávali nepriateľský vzťah. Ešte aj ruský plukovník však študoval veterinárnu medicínu z Marekovej slávnej učebnice, preloženej do mnohých jazykov, a vysoko si vážil svojho „učiteľa“.
Marek prvý popísal podstatu choroby neurolymfomatózy sliepok, ktorá sa podľa neho nazýva Marekovou obrnou. Spoločne s Hutyrom vydali v roku 1902 v Jene dielo Klinická diagnostika (Klinische Diagnostik). Túto Marek v roku 1912 rozpracoval do tisícstranovej ilustrovanej publikácie s názvom Lehrbuch der klinischenDiagnistik der innerenKrankheiten der Haustiere (Učebnica klinickej diagnostiky vnútorných chorôb domácich zvierat), ktorá sa dožila mnohých vydaní vo viacerých jazykoch. Z tejto učebnice sa pripravoval na skúšky aj zmienený ruský plukovník.
Aj v prípade Hutyru a Mareka platí, že ich rodné obce si na nich spomenuli až s odstupom pomerne dlhej doby. Marekovi bola odhalená pamätná tabuľa v Hornej Strede v roku 1988 a Hutyrovi v Spišskom Podhradí až v roku 2000. A pritom by si zaslúžili, aby niektorá vysoká škola veterinárna na Slovensku niesla ich meno …
