Všetky slovenské enklávy blízko hraníc, obklopené väčšinovo maďarskými obcami sú silnými baštami národno-populistického bloku. Príklonnosť k jednotlivým stranám v rámci bloku pritom môže byť výsledkom súhry rôznych okolností. Výrazný úspech Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) v Šiatorskej Bukovinke vo voľbách 1994 a 1998 súvisí s tým, že práve z tejto obce pochádza líder strany Ján Ľupták. Takisto si môžeme všimnúť pomerne výrazný úspech z celoslovenského pohľadu marginálnej strany HZD (Hnutie za demokraciu) Ivana Gašparoviča v tomto mikroregióne.
V tabuľke stranu síce neuvádzame, ale poznamenávame, že v roku 2002 získala v neďalekom Poltári, odkiaľ prezident pochádza, vyše 42 % hlasov. (Paradoxne, o štyri roky neskôr tu získala už len niečo cez 4 %, pričom takmer všetkých jej voličov pohltil SMER Roberta Fica.)
HZD získala v roku 2002 aj v Bottove rekordných 17 %. Vôbec možno konštatovať, že voľby roku 2002 v Bottove ukazujú obraz absolútneho zmätku vo volebnom správaní obyvateľov obce, čo v prípade malých obcí nie je obvyklé. Podľa tabuľky získal národno-populistický blok v Bottove len 36,8 % hlasov, treba však pripomenúť už zmienených 17 % hlasov HZD, ako aj takmer 12 % hlasov KSS, čo už je spolu približne 65 % hlasov. Liberálne sa deklarujúca strana ANO získala v tejto malej obci 19 % hlasov, kým tri etablované tradičné strany SDKÚ, KDH a SDĽ dokopy len
9 %. Dá sa povedať, že voľby v roku 2006 znamenali návrat obce do normálnych koľají so 65 % hlasov pre strany národno-populistického bloku.
Teraz sa pozrime na ďalšie tri obce ešte viacej na východ. Všetky obce sú čisto slovenské a po Viedenskej arbitráži roku 1938 boli pričlenené k Maďarsku. Pača leží neďaleko Rožňavy, na etnickom pomedzí. Trstené pri Hornáde ležia na juh od Košíc, pri štátnej hranici s Maďarskom. Zároveň leží aj na etnickom pomedzí, pretože na západ od obce sa končí súvislý pás územia so značným zastúpením obyvateľov maďarskej národnosti, ktorý pokračuje až pri Slovenskom Novom Meste o 50 kilometrov ďalej na východ. Trstené pri Hornáde patrí do skupiny asi 30 väčšinovo slovenských obcí okolo Košíc, ktoré boli spolu s mestom po Viedenskej arbitráži pričlenené k Maďarsku. Do ďalšej skupiny asi 30 slovenských obcí, ktoré postihol podobný osud, patria Lekárovce. Tie však neboli pričlenené k Maďarsku po Viedenskej arbitráži v novembri 1938, ale až po vzniku slo venského štátu v marci 1939 a obsadení Podkarpatskej Rusi Maďarskom. Východná hranica slovenského štátu a novo nadobudnutých maďarských území bola pritom posunutá oproti súčasnej východnej hranici Slovenskej republiky o 5 až 25 kilometrov na západ.31
Z tabuľky 14 možno vyčítať niekoľko zistení. Rovnako ako blízkosť Bratislavy vplýva na volebné správanie obyvateľov bezprostredného okolia, rovnaký jav možno pozorovať aj v obciach košickej aglomerácie. V Trstenej pri Hornáde vykazujú nami skúmané strany stabilne nižšie zisky ako v ostatných dvoch obciach, i keď počnúc rokom 2006 výsledky týchto strán v obci už dosahujú úroveň ich celoštátnych ziskov. Príznačné je aj to, že v roku 2002 v tabuľke neuvádzaná Strana občianskeho porozumenia (SOP) neskoršieho prezidenta Rudolfa Schustera, vtedajšieho primátora Košíc, získala v Trstenej 31,5 % hlasov. V ostatných dvoch obciach už čaro Rudolfa Schustera až také silné nebolo, i keď aj tam získal 6,5, resp. 11,6 % hlasov.
Pozoruhodný je aj celkový nárast vplyvu Slovenskej národnej strany, z čoho sa dá usudzovať, že nacionálna stránka populizmu aj na východe nadobúda väčší vplyv, napriek dominancii vplyvu sociálne orientovanej rétoriky. (K tomu je potrebné poznamenať, že KSS získala vo voľbách 2002 v skúmaných obciach 7 až 9 % hlasov.) Výsledky SNS sú pozoruhodné nielen v porovnaní s celoslovenskými ziskami tejto strany, ale predovšetkým s jej tradične nižšími ziskami na regionálnej úrovni vo východoslovenských okresoch. Porovnávaním výsledkov všetkých – i v tabuľke neuvádzaných – strán možno vysloviť predpoklad, že nárast podpory SNS pramení v rezervoári časti bývalých voličov HZDS a KDH, kým SMER-u sa postupne darí integrovať značnú časť bývalých voličov všetkých ľavicových strán – SDĽ, KSS, SOP, ako aj druhú časť bývalých voličov HZDS.
Z tabuľky je zrejmé, že obec Lekárovce (okres Sobrance) sa volebným správaním do určitej miery líši od oboch ostatných obcí. V ďalšom budeme preto venovať osobitnú pozornosť celému okresu Sobrance, v ktorého južnom cípe Lekárovce ležia. Zisťujeme, že volebné správanie obyvateľov celého okresu je v rámci celého Košického kraja úplne osobitné. Ukážeme si to najprv na príklade doterajších prezidentských volieb.
Tabuľka 15 potvrdzuje náš predpoklad, že vzorce volebného správania okresu Sobrance ako celku sú celkom špecifické. V prezidentských voľbách 1999 a 2004 sa síce Vladimír Mečiar vždy dostal do druhého kola, ale v zásade oproti vlastným očakávaniam na celoštátnej úrovni vo všetkých štyroch kolách prepadol. Úplne prepadol v Košickom kraji, kde ho v roku 1999 na hlavu porazil protikandidát Rudolf Schuster, vtedajší primátor Košíc. Väčšinu voličov v okrese Sobrance však Schusterova ofenzíva nechala úplne chladnou a jednoznačne sa priklonila na stranu Vladimíra Mečiara. To isté sa zopakovalo aj v roku 2002, keď voliči v okrese Sobrance vytrvali pri radikálnejšom a nacionálnejšom Mečiarovi. Mäkší populizmus Ivana Gašparoviča, podporovaný SMER-om ich zatiaľ nezaujal. Okres Sobrance sa dokonca v podpore Vladimíra Mečiara umiestnil na druhom mieste v rámci celého Slovenska! Lepší výsledok dosiahol bývalý premiér len v okrese Čadca, najväčšej bašte národno-populistických síl na Slovensku. V roku 2009 už nebolo potrebné vyberať medzi „tvrdším“ a „mäkším“ populizmom, čo sa odrazilo v ešte výraznejšom úspechu Ivana Gašparoviča, ako kedykoľvek predtým. Lepší výsledok ako v okrese Sobrance dosiahol úradujúci prezident už len v okresoch Poltár (t.j. vo svojom rodisku), Medzilaborce, Čadca a Kysucké Nové Mesto.
