Porovnanie voíby prezidenta v roku 2009 a 1999.
Úroveň okresov.
V ďalšej časti porovnáme výsledky prezidentských volieb v roku 1999 a v roku 2009. Motivuje nás k tomu niekoľko podobných znakov oboch volieb. Do druhého kola sa totiž aj v roku 1999 dostali kandidáti, z ktorých jeden – Vladimír Mečiar – mal výraznú podporu sympatizantov strán národného bloku (HZDS a SNS), a druhý – Rudolf Schuster – podporu strán občianskeho bloku (SDKÚ, Strana občianskeho porozumenia – SOP) a ľavice (SDĽ). Podobnosť bola aj v tom, že jedna zo strán vládneho bloku – KDH – nevyjadrila kandidátovi vládnej koalície jednoznačnú podporu, naopak, Strana maďarskej koalície Rudolfovi Schusterovi jednoznačnú podporu vyjadrila. Vzhľadom na veľmi zlý imidž Vladimíra Mečiara medzi občanmi maďarskej národnosti sa dá s veľkou pravdepodobnosťou tvrdiť, že Maďari v drvivej väčšine volili práve Rudolfa Schustera. Práve preto, podobne ako v prípade prezidentských volieb 2009, môžeme s pomerne veľkou presnosťou určiť aj to, ako sa rozdelili na národnostne zmiešanom území hlasy slovenských (nemaďarských) voličov.
Z tabuľky sa s pomerne veľkou pravdepodobnosťou dá usudzovať na niekoľko zaujímavých zistení. V roku 1999 kandidát národno-populistického bloku Vladimír Mečiar nezvíťazil nielen v celoštátnom vyčíslení, ale ani medzi etnickými Slovákmi. Jediné dva územné obvody na južnom Slovensku, v ktorých Vladimír Mečiar vtedy medzi Slovákmi dominoval, boli okres Nitra a obvod Nové Zámky. Pri pohľade na tabuľku je zreteľné, že rozdiel medzi ziskom Vladimíra Mečiara v roku 1999 a Ivana Gašparoviča v roku 2009 v jednotlivých okresoch južného Slovenska narastá smerom zo západu na východ. V okresoch Revúca, Košice-okolie a Trebišov predstavuje tento rozdiel až 35 %. V západných okresoch tento rozdiel nie je nikde väčší ako 20 %, spravidla sa pohybuje okolo 15 %. Najmenší je v okrese Nitre a obvode Nové Zámky.
Podobne ako v prípade parlamentných volieb roku 2006 z týchto čísel usudzujeme na to, že národný populizmus ako „volebná zbraň“ zaberá predovšetkým v západnej časti južného Slovenska, kým v jej východnej časti má väčšiu šancu na úspech populizmus sociálny. Ekonomická a sociálna situácia v západných okresoch bola a aj je podstatne lepšia ako v okresoch juhovýchodných. Navyše, keďže aj predvolebná rétorika Rudolfa Schustera bola v roku 1999 značne populistická, len zameraná sociálnym smerom, dovolíme si vysloviť predbežný záver, že volebný výsledok Vladimíra Mečiara v západných okresoch predstavuje tvrdé jadro voličov nacionálnepopulistického tábora.
Pri pohľade na tabuľku zisťujeme podobné vzorce volebného správania Slovákov vo voľbách roku 1999 a 2009. V troch pomerne homogénne maďarských územných obvodoch (Dunajská Streda, Komárno, Štúrovo) boli zisky Vladimíra Mečiara, podobne ako Ivana Gašparoviča v roku 2009, najmenšie, nepresahujúce (alebo len mierne presahujúce) 30 %. V okresoch ležiacich na reálnej slovensko-maďarskej etnickej hranici úspešnosť Vladimíra Mečiara medzi Slovákmi rapídne stúpla, takisto ako v prípade Ivana Gašparoviča.
V juhovýchodnej časti Slovenska bol v roku 1999 Vladimír Mečiar v súperení s Rudolfom Schusterom medzi Slovákmi najmenej úspešný v okresoch Košice-okolie, Rimavská Sobota, Rožňava a Trebišov. V okrese Košice-okolie, ako aj v samotných Košiciach zrejme zapôsobila skutočnosť, že bol miestny kandidát a dlhoročný funkcionár. O ostatných troch okresoch je potrebné poznamenať, že sú to okresy s najvyšším zastúpením maďarskej menšiny na východ od Šiah. Na prvý pohľad sa teda ako keby potvrdzovalo pravidlo, že v skutočnom etnicky zmiešanom prostredí sú aj postoje Slovákov voči Maďarom zmierlivejšie, pretože volia vo väčšej miere kandidátov, či strany, ktorých celková politika je voči maďarskej menšine či jej zástupcom ústretovejšia.
Zároveň však v juhovýchodných okresoch sledujeme oproti roku 1999 obrovský nárast podpory kandidáta národno-sociálneho (nacionálno-populistického) bloku. Môžeme si to vysvetliť tak, že značná časť voličov bývalého prezidenta Schustera, pre ktorých bola hlavnou motiváciou jeho sociálna rétorika, prešla do tábora Ivan Gašparoviča. Zároveň je dosť pravdepodobné, že časť týchto pohyblivých hlasov patrí aj príslušníkom rómskej etnickej menšiny, ktorí sa oficiálne hlásia k maďarskej národnosti. Nasledujúce dve mapky ukazujú územné rozloženie ziskov Vladimíra Mečiara a Ivana Gašparoviča v prezidentských voľbách 1999 a 2009, podľa okresov.
Prostredníctvom ďalšej mapky sa pokúsime ukázať, aké je regionálne rozdelenie vplyvu nacionálneho a sociálneho populizmu. Okresy vyplnené tmavou farbou sú tie, v ktorých najsilnejšie pôsobí posolstvo nacionálneho populizmu, svetlé okresy sú tie, v ktorých najviac zaberá posolstvo sociálneho populizmu. V ostatných okresoch je pôsobenie nacionálneho a sociálneho populizmu vyrovnané, s miernou odchýlkou na jednu, alebo druhú stranu. (Osobitné postavenie majú obvod Nové Zámky a okres Sobrance; im sa budeme venovať zvlášť.) Táto mapka nevypovedá priamo o intenzite účinnosti nacionálneho populizmu na volebné správanie ľudí, ale o tom, ktorá stránka populizmu má v danom okrese väčšiu šancu na úspech. (Tmavé zafarbenie Bratislavy a okolia teda neznamená, že by tam bolo nadmieru veľké zastúpenie voličov nacionálno-populistických zoskupení v absolútnom vyjadrení. Ide skôr to, že pokiaľ tu majú populistické strany relatívny úspech, je to najmä vďaka nacionálnej stránke ich populizmu, a nie vďaka sociálnej rétorike.)
Údaje sme získali porovnaním volebných ziskov Vladimíra Mečiara v prezidentských voľbách 1999 a Ivana Gašparoviča v prezidentských voľbách 2009. Koeficienty, na základe ktorých je kartogram zostavený, vyjadrujú pomer medzi ziskom oboch kandidátov v druhom kole predmetných prezidentských volieb. Vladimír Mečiar v súperení s Rudolfom Schusterom vystupoval ako prototyp nacionálneho populistu (zakladateľ štátu, ochranca národno-štátnych záujmov, bojovník proti maďarskému iredentizmu a záujmom zahraničných mocností, zástanca privatizácie štátneho majetku do „slovenských“ rúk atď.) Ivan Gašparovič sa zas pomerne úspešne štylizoval do roly jednak nekompromisného bojovníka za národno-štátne záujmy, ale zároveň silne sociálne cítiaceho človeka. Z imidžu sociálne cítiaceho politika sa mu v súperení s Ivetou Radičovou podarilo zrejme profitovať viac, ako Vladimírovi Mečiarovi v súperení s Rudolfom Schusterom. Jednak Schuster sám stavil v kampani na sociálny populizmus, jednak Radičová zastupovala stranu, ktorá bola spojená s „necitlivými“ sociálnymi reformami. Ak porovnáme okresy s najvýraznejšou mierou akceptácie nacionálnopopulistických posolstiev (nachádzajúcich sa najmä v severozápadnej časti Slovenska) s mapkami regionálnych vzorcov volebného správania Vladimíra Krivého (pozri napríklad KRIVÝ 1996, KRIVÝ 2006), zistíme nápadné podobnosti. Územie vplyvu nacionálneho populizmu na našej mapke sa takmer úplne prekrýva s územím najväčšej volebnej podpory HZDS v rokoch 1992 a 1994, v časoch najväčšej slávy tohto politického zoskupenia.
Takisto môžeme na základe zobrazených údajov konštatovať, že Slovensko je z pohľadu územného rozdelenia relatívneho vplyvu nacionálneho, resp. sociálneho populizmu rozdelené pozdĺž juhozápadno-severovýchodnej osi. Presne podľa rovnakej osi je však Slovensko rozdelené aj z pohľadu komplexných indikátorov sociálneho a ekonomického rozvoja. Sociologický ústav SAV skúmal v roku 2005 ekonomicko-sociálny a ľudský potenciál jednotlivých okresov.29 Zistenia vzťahujúce sa na priestorové rozloženie jednotlivých typov sme znázornili na mapke 9. (Pôvodných 8 typov analyzovaných v štúdii SAV sme zhrnuli do štyroch typov, kvôli väčšej prehľadnosti). Vidíme, že priestorové rozloženie jednotlivých typov okresov značne koreluje s priestorovým rozložením okresov podľa dominancie vplyvu nacionálnej alebo sociálnej stránky populistického apelu politických predstaviteľov.
Nakoniec, ak porovnáme mapku 8 s mapkou území volebnej podpory SMER-u vo voľbách 2006 (mapka 5), vidíme, že SMER má silné bašty aj v regiónoch, kde sú slovenskí voliči citlivejší na nacionálny rozmer populizmu, rovnako ako v regiónoch, kde sú citlivejší na jeho sociálny rozmer.
Na vrchole svojej slávy sa teda Robertovi Ficovi podarilo docieliť ten istý efekt, ako Vladimírovi Mečiarovi na vrchole jeho slávy – v prvej polovici 90. rokov minulého storočia. Rovnako úspešne boduje v ekonomicky a sociálne znevýhodnenom prostredí východného Slovenska, ako aj v rozvinutejšej západnej časti (okrem Bratislavy a bezprostredného okolia). Šikovne pritom strieda posolstvo ochrany sociálne slabších s posolstvom ochrany národno-štátnych záujmov.
