Peter Pažitný – Karol Morvay – Simona Frisová-Ondriašová – Jaroslav Kling: Sprava o výkonnosti južných regiónov

3. DOLNÉ POVAŽIE – PODUNAJSKO

3.1. Poloha

Dolné Považie – Podunajsko tvorí juhovýchodný lúč vejárovitého zázemia Bratislavy. Na východe susedí s Dolnou Nitrou, na severe s Trnavskom, na západe s Bratislavou a na juhu s Maďarskom. Celé územie sa nachádza na úrodných pôdach Podunajskej nížiny, čo predurčuje aj hlavné zameranie ekonomiky regiónu.
Na juhu región ohraničuje rieka Dunaj, jej prítok Malý Dunaj preteká centrálnou časťou celku. Na východe preteká regiónom dolný tok rieky Váh. Región sa nachádza na medzinárodnej železničnej dopravnej osi Brno –
Bratislava – Budapešť vybavenej dvojkoľajovou železničnou traťou ako aj na medzinárodnej riečnej dopravnej ceste (Dunaj).

3.2. Obyvateľstvo a sídla

Región dosahuje hustotu zaľudnenia 129 oby-vateľov/km2, čo je nad celoslovenským priemerom (110 obyvateľov/km2) a patrí k menším regiónom. Územie regiónu vytvára 142 obcí z ktorých má osem štatút mesta. Poľnohospodársky charakter regiónu vyplývajúci z jeho prírodných daností je podčiarknutý aj jasnou prevahou vidieckeho obyvateľstva, ktoré tvorí 60,7 % obyvateľov.
Región sa vyznačuje veľkým množstvo obcí, ktoré majú niekoľko tisíc obyvateľov. Najväčším mestom je Šaľa (24 538 obyvateľov) tesne nasledovaná Dunajskou Stredou (23 529). Ďalej sú to Sereď (17 317) , Galanta (16 092) a Senec (14 811).

3.3. Hospodárstvo

3.3.1. Nezamestnanosť

V regióne je značne diferencovaná situácia na trhu práce. Kým stav na trhu práce v okrese Senec je podobný stavu v Bratislave (pri miere nezamestnanosti 3,9 % môžeme hovoriť skôr o hrozbe nedostatku pracovných síl), tak okres Šaľa zaznamenáva (podľa údajov z októbra
2003) mieru evidovanej nezamestnanosti približne štvornásobnú oproti Sencu (16,5 %).
V prihraničnej časti regiónu (okres Dunajská Streda) zľahčuje situáciu na trhu práce aj každodenné dochádzanie časti pracovnej sily do blízkeho maďarského mesta Gyor, ktoré sa vyznačuje nedostatkom pracovnej sily.

3.3.2. Mzdová úroveň

Ide o región s výrazne podpriemernou mzdovou hladinou. Priemerná mesačná mzda v roku 2002 dosiahla 12 074 Sk, čo znamená 69 % úrovne priemernej mzdy v Bratislave a 93 % úrovne celoštátnej priemernej mzdy.

3.3.3. Produkcia

Kvantitatívne charakteristiky produkcie sa z dôvodu nedostatku dát vzťahujú len na posledné roky 2000 až 2002.
Intenzita investovania v priemyselných podnikoch bola v období 2000 – 2002 nízka. Objem hmotných investícií v prepočte na jedného pracovníka výrazne zaostával za celoslovenským priemerom. Iba v jednom okrese (Šaľa) bola dosiahnutá viac ako polovica priemeru SR (graf 3).

S výnimkou priemyselných podnikov v okrese Šaľa produktivita práce výrazne zaostáva za priemerom SR. V jedinom okrese (Dunajská Streda) dochádzalo v sledovanom období k dobiehaniu celoštátnej hodnoty produktivity (graf 4).
S dobiehaním celoštátneho ukazovateľa produktivity v prípade okresu Dunajská Streda súvisí aj relatívne silný rast tržieb a pridanej hodnoty v priemyselných podnikoch tohto okresu. V ostatných okresoch regiónu bola dynamika rastu podstatne nižšia (graf 5).

Príklady významných aktivít a podnikov

Pripravuje sa priemyselný park v Šamoríne na ploche 50 ha pre talianskych investorov z regiónu Vicenza. Prvých 14 investorov, ktorí sa tu pripravujú na spustenie prevádzky, zamestná 500 pracovníkov. Zameranie parku: ľahké strojárstvo, elektrotechnika, neskôr aj ďalšie.
V Seredi sa pripravuje väčší, až 250-hektárový priemyselný park: Lokalita priemyselného parku sa nachádza 10 km od pripravovaného priemyselného komplexu Trnava – juh (PSA, Peugeot, Citroen) a nadväzuje na prípravu PSA ako aj na projekt tzv. vážskej vodnej cesty.
V regióne sa nachádza iba malý počet priemyselných podnikov, ktoré zaujímajú po
predné miesta v celoštátnych rebríčkov (tabuľka 18).

3.4 Výkonnosť regiónu

Výkonnosť regiónu dosahovala na konci osemdesiatych rokov 70,6 bodu (tretí najsilnejší región na Slovensku !) a až do druhej polovice deväťdesiatych rokov vytrvalo klesala na 64,1 bodu. V súčasnosti dosahuje 67,2. Príčinou tohto poklesu bol predovšetkým pokles hrubej produkcie, pokles zamestnanosti v stavebníctve a výrazný pokles priemerných miezd, najmä v stavebníctve. Región si suverénne udržuje najvyššiu zamestnanosť v poľno-hospodárstve, pričom situácia so zamestnanosťou v priemysle je taktiež stabilná.