Prípad slovenského národného štátu a pečiatky obce Iža


Podľa nedávno publikovaného prieskumu je slovensko-maďarské spolužitie takmer bezproblémové. Na druhej strane sa stačí trochu pozrieť pod povrch veci a hneď nám bude jasné, že pre slovenský národný štát sa čas akoby zastavil.

Hoci podľa presláveného výroku štátneho tajomníka kultúry Konráda Rigóa jazyková polícia neexistuje, prednedávnom sa bdelí strážcovia slovenského jazyka objavili v obci Iža (okres Komárno), aby našli novú prekážku, ktorá bráni uplatneniu štátneho jazyka.

Slovák a Maďar dobrí priatelia?

Na základe júlového prieskumu agentúry Focus je vzťah maďarskej komunity a majoritného národa obvzlášť dobrý. V prieskume, ktorý si objednala strana Most-Híd si viac ako polovica opýtaných myslí, že súčasná vláda má pozitívny vplyv na situáciu tu žijúcich Maďarov.

Je faktom, že dôsledkom pozoruhodného zlepšenia maďarsko-slovenských medzištátnych vzťahov sa Maďari na Slovensku za posledné roky nemuseli vyrovnávať s úradnými represiami charakteristickými pre prvú Ficovu vládu. Rovnako je faktom skutočnosť, že koaliční partneri Mostu-Híd až do uplynulých mesiacov ponechali v šuflíku dovtedy veľmi obľúbenú maďarskú kartu. A nezabudnime ani na to, že Slovensko vyrástlo priamo pred našimi očami a mohlo sláviť svoje 26. narodeniny.

Napriek tomu, ak sa pozrieme trochu bližšie na bezveterný stav obklopujúci Maďarov na Slovensku, veľmi rýchlo sa ukáže skutočná tvár slovenského národného štátu, o ktorom sme si už možno mysleli, že dávno neexistuje. Obdobie mečiarovej éry pripomína to, ako štátne orgány dodnes kŕčovito bránia uplatnenie majoritného jazyka označeného ešte stále za štátny jazyk.

Úspech v slovensko-maďarských vzťahoch, ako to prezentuje strana Most-Híd, je teda viac než diskutabilný. Hlavne keď vidíme, že od roku 2016 nevybrali z budovy slovenského národného štátu nielen tehlu, ale nepodarilo sa odtiaľ vyškrabať ani kúsok skamenenej malty.

V (štátnom) jazyku žije (majoritný) národ[1]

Štátny tajomník ministerstva kultúry, Konrád Rigó ešte na jeseň roku 2016 rozprával o tom, že oddelenie štátneho jazyka rezortu sa nemôže považovať za jazykovú políciu a „sú nútení konať na základe oznámení občanov s pochybnými zámermi”.

Akceptujme, že ani našej komunite neslúži často ku cti hromada občianskych podaní snažiacich sa o očiernenie vedenia obcí, známe pod dievčenským menom anonymné oznámenia. To však ale nie je výhovorkou, že sa ani za posledné tri roky neukázala politická vôľa na to, aby sa zo slovenského právneho systému odstránili tie zbytočné fosílie, ktoré tu ostali trčať počas budovania národného štátu, no nadnes sú pre zdravý rozum úplne nepochopiteľné.

Ba čo viac, odbor štátneho jazyka na ministerstve kultúry naďalej žije a prekvitá: v súvislosti s jazykovým zákonom z roku 1995 podáva od roku 2012 každé dva roky správu o ochrane a stave používania štátneho jazyka. Naposledy bolo skúmané uplatnenie, prípadne porušenie jazykového zákona v období medzi 1. októbrom 2015 a 30. septembrom 2017.

Správa prijatá slovenským kabinetom hodnotila sledované obdobie v oblasti verejnej správy, ochrany spotrebiteľa, médií a školstva, respektíve obsahovala odporúčania pre lepšie dodržiavanie zákona. V prílohách správy sú vymenované priestupky týkajúce sa používania štátneho jazyka počas príslušného obdobia: vo väčšine prípadov ide o prvenstvo menšinového jazyka, zriedkavejšie o jeho výhradnosť.

Ak sa čitateľ pýta, že ministerstvo kultúry prečo nesleduje s takou istou intenzitou aj dodržiavanie používania menšinového jazyka, odpoveďou je, že príslušná oblasť je v kompetencii úradu vlády, kde sa pri súčasnej vládnej štruktúre zaoberá touto otázkou splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny. Nepopierajúc úsilie Lászlóa Bukovszkyho otázka ostáva nezodpovedaná: Prečo sa v jednom právnom občianskom štáte nachádza  majoritný jazyk dodnes v nadradenej pozícii?

Ešte aj v roku 2019 je porušením zákona dvojjazyčná obecná pečiatka

Iža je obec s asi 1600 obyvateľmi v okrese Komárno. István Domin, starosta obce uviedol, že v obci je veľmi nízka nezamestnanosť a došlo aj k vynoveniu verejných inštitúcií. Iža je teda veľmi príťažlivým domovom pre svojich obyvateľov. Z tohto, priam rozprávkového sveta sa však zrazu ocitneme v kafkovskej absurdite, keď sa so starostom rozprávame o nedávnej návšteve bdelých strážcov slovenského jazyka v ich obci.

Podľa osvedčeného receptu aj obec Iža navštívili pracovníci z odboru na ochranu štátneho jazyka na základe podania občanov, ktoré sa určite nedajú nazvať dobromyseľnými. Anonymita anonymných udavačov je systémovo chránená mocou v Strednej Európe. Prečo by bolo tomu inak aj v roku 2019 na Slovensku? Jedným slovom, neboli sme prekvapení, že starostovi neprezradili, ktorí občania sa znepokojujú nad uplatnením slovenského jazyka.

Profesionálnych strážcov jazyka čakali na obecnom úrade starostlivo pripravené dokumenty, v popredí s obecnou kronikou. Scéna bola rozhodne akousi cestou do minulosti a pripomínala slávne filmové podobenstvo, keď súdruh Bástya slávnostne otvoril socialistický tunel strachu.[2]

Jazykári rezortu kultúry sa sťa ako duchovia mohli prechádzať po hale podobným spôsobom, ako komunizmus v Anglickom parku na začiatku päťdesiatich rokov. Keď vzali do rúk – je to strašné aj vysloviť – dvojjazyčnú pečiatku obce, mohli byť ohlušení kostnou hudbou súdruha Bástyu.

Absurditu tejto scény vyzdvihne trpký sikulský humor. Keď sa starostu pýtame na to, ako vysvetlil návštevníkom z rezortu kultúry používanie dvojjazyčnej pečiatky, odpoveď bola: „Pretože sa tam zmestila“.

Bože, požehnaj Maďara!

Starosta obce nám prezradil aj to, že úradníci slovenského jazyka nie prvýkrát prišli uchrániť prvenstvo slovenského jazyka v tejto obci. Pred šiestimi rokmi bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa na stene Rímského a národopisného múzea Kelemantia, na nej sa nachádzal prvý verš maďarskej hymny v maďarskom jazyku.

Starosta obce sa vtedy obrátil na príslušné úrady s otázkou, či sa slovo „magyar“ má predkladať ako „Uhor“, alebo ako „Maďar“. Zo strany úradu sa však odpovede nedočkali. Pravdepodobne si aj oni uvedomili absurdnosť situácie. Napriek tomu zákon je zákon, a zákony dodržiavajúci obyvatelia Iže vyvesili pod pamätnú tabuľu prvý verš maďarskej hymny aj v slovenskom jazyku. Nech si môžu slová „Bože, požehnaj Maďara!“ vo svojom rodnom jazyku prečítať aj slovenskí občania.

Preložené z originálu: Zsolt Kolek: A nemzetállam esete az izsai községi pecséttel.

[1] Narážka na Széchenyiho preslávený výrok: V jazyku žije národ.

[2] Autor naráža na známu scénu z kultového filmu Pétera Bacsóa z názvom „A tanú“ (Svedok) z roku 1969.  Ide o filmovú satiru na Rákosi éru, ktorá bola okamžite zakázaná. Až po desiatich rokoch sa mohol film znova premietať.

Foto: sziakomarom.sk