Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR poslalo Maďarsku diplomatickú nótu potom ako predseda maďarského parlamentu László Kövér (Fidesz) počas odhalenia pamätníka vysídleným Maďarom v Šamoríne rozprával o tom, že Slovensko by sa malo ospravedlniť za tie neprávosti, ktoré sa páchali na Maďaroch po druhej svetovej vojne. Minister zahraničia Ivan Korčok (SaS) vyhlásil, že sa nepovažuje za hungarofóba, no na tému vysídlenia Maďarov má iný názor ako Kövér.
Predseda maďarského parlamentu László Kövér (Fidesz) počas odhalenia pamätníka vysídleným Maďarom v Šamoríne medzi inými povedal: „Bez ospravedlnenia ale nie je, a ani nemôže byť odpustenie“. Ministerstvo zahraničných vecí následne požiadalo maďarskú stranu, aby postupovala v zmysle zaužívaných a štandardných diplomatických postupov a vopred informovala slovenskú stranu o účele návštevy svojich štátnych predstaviteľov. „MZVEZ SR pripomína, že je naďalej pripravené poskytnúť štandardnú logistickú podporu oficiálnym návštevám z Maďarska, nepovažujeme však za vhodné, že sa slovenská strana až následne dozvedá o tom, na akých podujatiach sa vysokí politickí predstavitelia Maďarska zúčastňujú na území SR,“ ozrejmil rezort.
V tejto súvislosti rezort v diplomatickej nóte vyjadril sklamanie z účasti a vyjadrení Kövéra na podujatí v Šamoríne 2. augusta. Podľa nich neboli v duchu deklarovaného záujmu o dobré susedské vzťahy. Pritom ale nespresnili, konkrétne v ktorých vyhláseniach Kövéra videli problém.
Korčok a Beneš
Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok v reakcii na vyjadrenia Kövéra pri odhalení pamätníka v Šamoríne už v stredu (4. 8.) požiadal maďarských predstaviteľov, aby vážili slová, nenarúšali zmier a rešpektovali Slovensko ako rovnocenného partnera. „Rozhodne však odmietam to, že druhý najvyšší predstaviteľ Maďarska má potrebu prísť prezentovať svoje videnie histórie priamo na Slovensko,“ napísal na sociálnej sieti Korčok. Podľa ministra takéto nastoľovanie historických otázok škodí dobrých vzťahom medzi krajinami. „Povojnové usporiadanie je uzavretá téma,“ dodal minister odkazujúc na Benešove dekréty, na základe ktorých boli slovenskí Maďari medzi rokmi 1945 a 1947 pozbavení všetkých práv.
Potom ako minister dostal spŕšku kritiky za svoj príspevok na sociálnej sieti, Korčok uverejnil vyhlásenie, kde v ôsmych bodoch argumentoval, prečo sa mu nepozdáva návšteva maďarského predsedu parlamentu v Šamoríne a jeho prejav. Korčok vyhlásil, že sa nepovažuje za hungarofóba, ale odmieta, aby maďarskí politici označovali Slovensko ako Felvidék. Minister zahraničia tiež zazlieva, že Kövér vopred neohlásil svoju návštevu ani jej cieľ. „Len následne sme sa dozvedeli, že išlo o účasť na akcii, o ktorej naši maďarskí susedia dobre vedeli, že jej témou je otázka, ku ktorej má Vláda Slovenskej republiky a slovenské demokratické parlamentné strany diametrálne odlišný postoj,“ napísal minister na sociálnej sieti. Pritom ale bližšie nešpecifikoval podrobnosti o tom, čo si presne myslí o deportáciách a zbavení práv Maďarov po druhej svetovej vojne na základe Benešových dekrétov.
Minister tiež argumentoval, že nevyťahuje maďarskú kartu, len reagoval na Kövéra. Dodal, že hocikedy by urobil to isté. Odmieta, aby politici Maďarska „dávali Slovensku lekcie z dejepisu“. Zároveň spomenúc jeden historický príklad, a to ukončenie 1. svetovej vojny v roku 1918, napísal: „Čo jeden cíti ako krivdu, druhý vníma ako spravodlivosť, začiatok slobody a koniec poroby“. Vo svojom príspevku píše aj o tom, že vláda SR a politickí predstavitelia štátu sú partnerom Maďarska. Zároveň prosil všetkých maďarských politikov na Slovensku, aby pochopili jednu vec: v záujme Slovenska ako minister zahraničia musí zakročiť voči Maďarsku, ale to nie je namierené proti maďarským spoluobčanom na Slovensku.
Korčokove vyhlásenia ostro kritizovala SMK, Most-Híd, ako aj Spolupatričnosť. Jedine strana Borisa Kollára Sme rodina sa zastala ministra zahraničia.
Nešťastné vyhlásenie
Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky (Most-Híd) si myslí, že Korčokove vyhlásenia neboli najšťastnejšie. „Dotkol sa takej témy, ktorá je pre Maďarov na Slovensku dodnes traumou,“ povedal. Ako dodal, vyjadrenie ministra zahraničia je zvláštne aj v tom smere, že aj maďarskí aj slovenskí politici často zdôrazňujú, že slovensko-maďarské vzťahy nikdy neboli také dobré ako teraz. Splnomocnenec sa pripravuje na stretnutie s Korčokom ohľadom pripravovaného menšinového zákona, kde podľa jeho slov s veľkou pravdepodobnosťou sa budú rozprávať aj o tejto téme.
Podľa Bukovszkyho by slovenská a maďarská vláda mali podniknúť konkrétne kroky na vyriešenie tejto veci. „Obe krajiny by mali prijať vyhlásenie o vzájomnom zmierení, ktoré sa už viac ako dve desaťročia odkladá,“ vyhlásil Bukovszky. Podľa splnomocnenca by takýto dokument odbremenil vzťah medzi dvoma národmi.
Podľa splnomocnenca téma neprávostí, ktoré sa páchali na slovenských Maďaroch medzi rokmi 1945 a 1947 veľmi zaťažuje slovensko-maďarské vzťahy. Na nadchádzajúcom zasadnutí menšinového výboru preto bude navrhovať, aby dve vlády vytvorili fond na riešenie tejto témy. Fond by sa zaoberal výskumom a spracovaním neprávostí, ktoré sa týkajú spomínaného historického obdobia. Preložené z originálu: Gábor Czímer:
Korčok: Ez itt nem Felvidék!
