Kráľ Štefan a jeho pamiatky v Bratislave


Bratislava-Pressburg-Pozsony bolo kedysi významným mestom Uhorska (maď. Magyarország), kde pamiatku na kráľa Svätého Štefana (Szent István király) po celé tisícročie verne strážili a ctili nielen Maďari, ale aj rôzne iné národnosti vrátane Slovákov. Na území Slovenska sa nachádza takmer sto kostolov, ktorých patrónom je práve Svätý Štefan. S obrazmi a sochami Sv. Štefana sa stretneme po celom Slovensku, rovnako ak aj s obrazmi ďalších významných maďarských svätcov ako sú napríklad Svätá Alžbeta (Szent Erzsébet), Svätý Imrich (Szent Imre) či Svätý Ladislav (Szent László). Prejdime sa teraz po Bratislave a pohľadajme tie miesta, ktoré dodnes uchovávajú pamiatku na prvého uhorského kráľa Svätého Štefana.

Socha Sv. Štefana

Socha Sv. Štefana na priečelí kostola kapucínov

Dnešná Bratislava bola už oddávna strediskom rôznych kultúr a jazykov. V tomto meste po stáročia pokojne spolunažívali Maďari, Nemci, Židia, Slováci ako aj ďalší iní obyvatelia. Tento multikultúrny charakter mesto značne obohacovalo a zveľaďovalo.
Naša cesta sa začne na bratislavskom hrade, ktorý sa stal významným predovšetkým za čias kráľa Štefana. Po prijatí kresťanstva sa zahraničná politika Uhorska orientovala jednoznačne smerom na západ Európy, kde dôležitú úlohu získalo Bavorsko, odkiaľ pochádzala aj manželka Štefana Gizela (Gizella).

Bratislava ležala v bode, kde Dunaj preráža Karpaty, a tým vytvárala akúsi prirodzenú bránu medzi Uhorskom a západnou Európou. Aj keď bolo v tom čase súčasťou Uhorska aj mesto Hainburg a jeho okolie (dnes súčasť Rakúska), centrom západnej brány bola jednoznačne dnešná Bratislava.
Bratislavský hrad sa práve v tom čase stáva skutočným kamenným hradom. Zároveň je centrom množstva hradov, ktoré boli vybudované na stráženie hraníc po obvode Malých Karpát. Práve tu zriadil kráľ Štefan prvé hradné županstvo, a aj on sám sa často zdržiaval v tomto meste.

Bohužiaľ na dnes sa zachovalo málo z tých častí hradu, ktoré pochádzajú z tohto obdobia. Hrad totiž existuje už stáročia a za ten čas sa už mnohokrát prestaval, čím sa prekryla pôvodná stavba. Avšak i dnes je viditeľný na východnej časti hradu rekonštruovaný hlavný múr vykladaný farebnými kameňmi. Táto časť je zvyškom po bývalom kostole prepoštstva. Prepoštstvo v Bratislave založil Sv. Štefan, k nemu patriaci kostol bol vybudovaný na hrade. V prvej polovici 13. storočia sa stavba na hrade zbúrala, potom ako sa kapitula presťahovala do rušnejšej časti podhradia. Neskoršie sa nástupcom hradného kostola stal Dóm sv. Martina, ktorý bol medzi rokmi 1563-1830 korunovačným kostolom uhorských panovníkov.

Ak sa do centra mesta presúvame cez severovýchodný svah hradného kopca, dostaneme sa na Kapucínsku ulicu (Kapucinus utca). Ulica dostala názov podľa kapucínskeho kláštora, ktorý bol zriadený v 17. storočí. Ústrednou budovou kláštora kapucínov je kostol zasvätený Sv. Štefanovi. Kostol bol vysvätený nitrianskym biskupom Erdődym v roku 1717. Kostol bol vybudovaný na mieste, kde bolo kedysi jazero. Po vstupe do kostola preto nájdeme niekoľko schodov, ktoré vedú smerom dole do haly. Kostol je jednoloďový a jeho oltáre podľa zvykov kapucínov zhotovili samotní mnísi. Obraz na hlavnom oltári namaľoval brat Udalricus a zobrazuje Sv. Štefana, ktorý svätú korunu dáva do ochrany Matke Bohorodičke. Výzdoba na vonkajšej strane kostola pochádza z roku 1861 a je dielom Ignáca Feiglera mladšieho. V tomto období sa dostáva na hlavné priečelie kostola socha Sv. Štefana od Antona Brandla.

Socha Sv. Štefana

Socha Sv. Štefana na oltári kostola františkánov

Našou ďalšou zastávkou je františkánsky kostol. Tento kostol zasvätený Panne Márii patrí medzi najnádhernejšie pamiatky Bratislavy. Tým, že sa kostoly zo starších období nezachovali, tento kostol je v Bratislave najstarším kostolom. Jeho stavbu začal kráľ Ladislav IV. (IV. László) v roku 1278 na pamiatku bitke na Moravskom poli (dürnkruti csata). Na vysvätení kostola bol prítomný aj kráľ Ondrej III. (III. András Árpád-házi király) posledný kráľ z rodu Árpádovcov. Hlavný barokový oltár kostola pochádza z 18. storočia. Na dvoch stranách oltárneho obrazu sú umiestnené sochy Sv. Štefana a Sv. Imricha. Tento kostol je v súčasnosti jediným kostolom v centre Bratislavy, kde sa denne konajú omše v maďarskom jazyku.

Ku františkánskemu kostolu patrí aj niekoľko kaplniek. Z nich sa teraz pozrime na kaplnku Sv. Rozálie  (Szent Rozália-kápolna), ktorá kedysi slúžila ako pamiatka na morové epidémie. Na jej dvoch bočných stenách stoja oproti sebe sochy Sv. Ladislava a Sv. Štefana.

Na druhej strane centra Bratislavy, pri Dóme sv. Martina prejdeme k Novému mostu. Kedysi bolo na mieste predmostia Rybné námestie (Hal tér), ktoré však bolo zbúrané. Zostala po ňom len jediná pamiatka, a to Morový stĺp. Stĺp bol teda zachránený, i keď sa dnes nachádza 100 metrov od svojho pôvodného miesta v západnej časti Hviezdoslavovho námestia (kedysi Séta tér). Stĺp vznikol v roku 1713 ako pamiatka na morovú epidémiu a vznikol na podnet ostrihomského arcibiskupa, ktorým bol Ágost Szász Keresztély.

Socha Sv. Štefana

Socha Sv. Štefana vo františkánskej kaplnke Sv. Rozálie

Pôvodne boli na stĺpe len tri sochy a to Sv. Rocha (Szent Rókus), Sv. Ondreja (Szent András) a Sv. Karola Boromejského (Boromeo Szent Károly). Neskôr sa na jednu stranu umiestnila socha Sv. Štefana ako kľačajúci odovzdáva svätú korunu Sv. Panne Márii, ktorej socha je na druhej strane. Tieto dve sochy stáli pôvodne na moste pred Vydrickou Bránou (Wödric kapu). Bránu za čias Márie Terézie zbúrali, práve vtedy sa sochy premiestnili na Morový stĺp.

Ak prejdeme na druhý okraj centra dostaneme sa na Špitálsku ulicu (kedysi Kórház utca). Na tejto ulici nájdeme dokonca dve kostoly, obe zasvätené svätcom z rodu Árpádovcov. Jedným z nich je kostol Sv. Ladislava (Szent László temploma) postavený v roku 1830 podľa návrhov Ignáca Feiglera staršieho. Na jeho hlavnom oltári môžeme vidieť Sv. Ladislava. Na dvoch stranách svätyne stoja oproti sebe dve mozaiky, jedna znázorňuje Sv. Alžbetu a druhá Sv. Štefana.

Druhý kostol sa nachádza oproti hotelu Kyjev. V Bratislave je tento kostol jedným z najkrajších príkladov barokového umenia. Kostol vznikol podľa návrhov Antona Pilgrama na objednávku ostrihomského arcibiskupa Imreho Esterházyho. Na hlavnom priečelí kostola sa nachádza socha Sv. Alžbety, ktorej je kostol zasvätený. Nižšie leží na jednej strane socha Sv. Ladislava a socha Sv. Štefana. Pri kostole stojí aj kláštor, na priečelí ktorého je umiestnená taktiež socha Sv. Alžbety, ako aj socha Sv. Jozefa a Sv. Imricha. Bohužiaľ po nedávnej rekonštrukcii sa pôvodné latinské nápisy na sochách prepísali na slovenské, čím sa autentickosť týchto umeleckých diel značne narušila (o tom probléme informujeme v článku: Prečo sa v Bratislave prepisujú historické nápisy na slovenské?)

Obraz Sv. Štefana v Modrom kostolíku

Obraz Sv. Štefana v Modrom kostolíku

Ak prejdeme na Rajskú ulicu (kedysi Rayger utca), zachvíľu sa dostaneme na Grösslingovú ulicu, kde ukončíme náš výlet najkrajším skvostom maďarskej architektúry. Nachádza sa tu totiž krásna stavba, ktorá bola postavená podľa návrhov Ödöna Lechnera. Gymnázium na Grösslingovej ulici, farnosť a v neposlednom rade Modrý kostolík zasvätený Sv. Alžbete patria medzi najkrajšie príklady maďarského secesného umenia.

Modrý kostolík si zaslúži osobitú pozornosť. Je zasvätený nielen Sv. Alžbete, ale aj tragicky zosnulej cisárovnej Sissy. Jeho vnútorná ako aj vonkajšia výzdoba je rovnako očarujúca. Na oltárnom obraze je spodobnená Sv. Alžbeta, a na dvoch stranách víťazného oblúka sa zas nachádzajú mozaikové obrazy Sv. Ladislava a Sv. Štefana.

Pamiatky na Sv. Štefana však samozrejme nekončia v Bratislave. S jeho spomienkou sa stretneme aj v iných kostoloch po celom Slovensku.

Preložené z originálu: Norbert Oriskó: Szent István Pozsonyban (na základe opisu Mihálya Brogyányiho), 30.08.2009.
Preložila: Anita Radi