Peter Pázmány a univerzita v Trnave


Od konca 16. storočia sa v Európe opäť upevňuje feudalizmus, vznikajú absolutistické monarchie a dôsledkom útokov reformácie sa súčasne otriasla aj pozícia katolíckej cirkvi, ktorá začala protiútok v podobe boja o znovuzískanie svojich veriacich (proces protireformácie). Tieto udalosti stáli v pozadí obdobia baroka, ktorý sa stal v histórii európskej vzdelanosti významnou epochou nasledujúcou po období renesancie. Začiatok baroka sa ráta od roku 1542, kedy sa konal Tridentský koncil.

Pre obdobie baroka bola charakteristická snaha o dosiahnutie veľkolepého efektu, a predovšetkým vyburcovanie veľkého údivu hlavne za pomoci formálnej stránky umenia. Baroková lyrika obľubovala virtuóznu techniku rýmovania, poézia bola preplnená novodobými básnickými obrazmi a prekvapivými metaforami. Básnici mimoriadne obľubovali komplikované a ťažko sledovateľné básnické formulácie, dlhé súvetia, vety plné synoným, hromadenie slov a používanie expresných výrazov. Barok dal priestor vzniku nových žánrov a uvoľnil putá aj v prípade tradičných umeleckých foriem.

4cd7

Pázmányovo dielo s názvom názvom „Božia spravodlivosť – sprievodca” (maď. Isteni igazságra vezérlő kalauz). Vydanie z roku 1713.

V histórii maďarskej prózy zaujíma výnimočné miesto Peter Pázmány (slov. Peter Pázmaň; 1570-1637), ostrihomský arcibiskup a kardinál, filozof, teológ, pedagóg, náboženský spisovateľ a politik. V histórii maďarskej literatúry sa pokladá za dôležitého predstaviteľa literárneho baroka, ktorý zohral významnú úlohu aj pri vytváraní maďarského literárneho jazyka.

Z pozície ostrihomského arcibiskupa reorganizoval katolícku cirkev a založením univerzity v dnešnej Trnave (maď. Nagyszombat) zorganizoval maďarskú katolícku kultúru. Peter Pázmány bol jedným z najväčších umelcov literárneho jazyka. Veľmi rád využíval hojné množstvo barokových ozdobných prvkov. Jeho súvetia napriek veľkému rozsahu a gramatickej komplikovanosti sú vždy čisté a zrozumiteľné. Pre jeho štýl sú charakteristické výrazné, realistické obrazy a príslovné vyhlásenia.

 

Literárna tvorba

Pázmány zanechal rozsiahlu literárnu tvorbu, ktorú pokladal predovšetkým za službu katolíckej cirkvi. Jeho diela sa však stali nositeľmi univerzálnych národných hodnôt. Získal si neoblomnú prestíž svojim polemickým článkom namiereným proti protestantom, v ktorom sa mimo štylistických prostriedkov satiry, sarkazmu a humoru stretneme aj s útokom, vášnivými urážkami a podozrievaním. Byť drsným nie je jeho štýlom, nikdy nestráca hlavu počas písania. V jeho tvorbe cítiť, že autor je suverénny a sebavedomý, stojí vysoko nad svojimi súpermi. Medzi prvý takýto polemický spis patrí jeho dielo „Odpoveď proti Maďarimu“ (maď. Felelet az Magyari István sárvári prédikátornak az ország romlása okairul írt könyvére; Trnava, 1603).

Za svoju najlepšiu prácu pokladal rozsiahle apologetické dielo s názvom „Božia spravodlivosť – sprievodca” (maď. Isteni igazságra vezérlő kalauzt; Prešporok/Bratislava, 1613), ktoré ma dnes význam jedine z hľadiska teologicko-filozofickej disciplíny.

Nábožné dielo „Kresťanský modlitebník” (maď. Imádságos könyv; Štajerský Hradec, 1606) vznikol z kresťanských potrieb jeho doby. Po jeho smrti v roku 1636 bolo vydané jeho rozsiahle dielo „Kázne na každú nedeľu v roku” (maď. Vasárnapokra és egynéhány ünnepekre rendelt evangéliumokról prédikációk; Prešporok/Bratislava, 1636), ktoré obsahovalo počtom 101 kázní Petra Pázmánya. V jeho kázňach pretvoril maďarskú hovorovú reč na rečnícke umenie. Uverejnené kázne odzneli aj za kazateľnicou, zapísal si ich však len neskôr.

Založenie univerzity v Trnave (maď. Nagyszombat)

V histórii maďarskej kultúry zaujíma výnimočné miesto založenie univerzity v dnešnej Trnave (maď. Nagyszombat) v roku 1635, ktorého iniciátorom bol práve Peter Pázmány. Univerzita s filozofickou a teologickou fakultou vystupovala pod názov Universitas Hungarica. Neskôr menovaná inštitúcia dlhé obdobie niesla meno samotného Pázmánya, dnes je známa pod menom Trnavská univerzita.

Založenie univerzity, tzv. studium generale, bolo vyvrcholením snáh Petra Pázmaňa o podporu katolíckeho školstva. Cieľom nemalo byť len šírenie vzdelania, ale najmä posilnenie katolíckej viery v Uhorsku (maď. Magyarország). Na univerzite učili príslušníci jezuitského rádu. Vzorom Trnavskej univerzity bola jezuitská univerzita v rakúskom meste Graz. Prvým rektorom sa stal György Dobronoki (1588-1649). Finančné náklady boli hradené najmä zo štedrého príspevku kardinála Pázmánya, ktorý venoval univerzite hotovosť 60 000 zlatých.

Univerzitu v dnešnej Trnave (maď. Nagyszombat) založil ostrihomský arcibiskup Peter Pázmány v roku 1635 pod názvom Universitas Hungarica.

Univerzitu v dnešnej Trnave (maď. Nagyszombat) založil ostrihomský arcibiskup Peter Pázmány v roku 1635 pod názvom Universitas Hungarica.

Univerzita bola slávnostne otvorená 13. novembra, s vyučovaním sa začalo o deň neskôr, 14. novembra 1635. Vyučovanie prebiehalo spočiatku na dvoch fakultách: filozofickej (dobovo nazývanej artistická) a teologickej. Dekanom filozofickej fakulty sa stal Tamás Jászberényi (1597-1658). Spočiatku mala univerzita iba 10-12 profesorov. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo tri roky, na teologickej štyri. Na filozofickej fakulte sa vyučovala najmä logika, fyzika, metafyzika, matematika a etika. V roku 1667 pribudla právnická fakulta. V roku 1769 bolo rozhodnuté otvoriť aj lekársku fakultu, na ktorej sa začalo učiť v roku 1770.

Reliéf Petra Pázmana v Katedrále sv. Martina v Bratislave.

Reliéf Petra Pázmana v Katedrále sv. Martina v Bratislave.

Univerzita sa stala známou aj vďaka observatóriu (hvezdárni), ktoré bolo zriadené v roku 1753 vtedajším rektorom, ktorým bol Ferenc Borgia Kéri (1702 – 1768). Pri univerzite fungovala bohatá univerzitná knižnica, botanická záhrada a divadlo, v ktorom hrali hry študenti univerzity.

Univerzita fungovala do roku 1777, kedy bola v súvislosti so školskými reformami premiestnená do Budína. 10. februára 1777 panovníčka Mária Terézia poskytla pre univerzitu kráľovský palác v Budíne. Dekrét o preložení univerzity panovníčka vydala 6. marca 1777. Prednášky sa na univerzite skončili dňom 24. augusta 1777. Právnym nástupcom historickej univerzity v dnešnej Trnave je teda súčasná Univerzita Eötvösa Loránda v Budapešti, a nie novodobá slovenská Trnavská univerzita v Trnave.

Peter Pázmány zomrel v Prešporku 19. marca 1637. Pochovaný je v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Bol mecénom mesta Trnava. S jeho menom sa spája výstavba viacerých sakrálnych i svetských stavieb aj na území dnešného Slovenska. Napríklad roku 1637 bol vysvätený Kostol sv. Jána Krstiteľa (nazývaný aj univerzitný kostol) v Trnave, postavený z iniciatívy arcibiskupa Pázmánya. Ide o prvý ranobarokový kostol na Slovensku (slúžil aj pre potreby univerzity – dišputy, divadelné predstavenia, promócie a podobne).