Rozhovor s dcérou Jánosa Esterházyho

2014-09-20_13-54

Politik János Esterházy, ktorý počas druhej svetovej vojny bojoval za práva maďarskej menšiny na Slovensku a chránil židovské obyvateľstvo, dnes na Slovensku patrí medzi vojnových zločincov. Jeho dcéra Alice Esterházy-Malfatti dodnes chráni pamiatku svojho otca a bojuje za jeho rehabilitáciu, dosiahnutie čoho by znamenalo zadosťučinenie aj pre Maďarov žijúcich na území dnešného Slovenska. V roku 2012 sa Európsky parlament rozhodol nechať otvorenú otázku problematiky zbavenia práv obyvateľov maďarskej národnosti a tému nedotknuteľnosti Benešových dekrétov. Po tejto udalosti sa uskutočnil rozhovor s Alice Esterházy-Malfatti:

Ako potomok galantskej (Galanta – Galánta, mesto na juhozápade Slovenska) vetvy rodiny Esterházy, s poľským šľachtickým pôvodom ste sa narodili do grófskej rodiny. Čo bolo pre vás ako dieťa najrozhodujúcejším zážitkom na území Hornej zeme (historické územie Uhorska, ktoré sa rozprestieralo približne na území dnešného Slovenska) postihnutého druhou svetovou vojnou?

Moje spomienky sa spájajú s Tisovým Slovenskom, keď sa začalo prenasledovanie Židov. V našom kaštieli sme skrývali moju kamarátku Veru Schlesinger (Veronika Dobnická Schlesinger – pozn. red.) s jej babkou. Keby sa to vtedy niekto dozvedel, deportovali by aj nás, taký bol trest za chránenie Židov. Môj otec povzbudzoval Maďarov, aby nezneužívali situáciu prenasledovaných, ale aby im pomáhali. Toto sa aj splnilo. „Maďari na Slovensku (t. j. na území Tisovho Slovenska počas druhej svetovej vojny) boli jediní antifašisti,“ povedal o tejto dobe Zoltán Fábry, spisovateľ a publicista, ktorý sa postavil na stranu Esterházyho.

Benešove dekréty zaznamenávajú práve opak toho, čo ste povedali (t. j. že Maďari sú vojnoví zločinci – pozn. red.). V roku 2012 sa Európsky parlament zaoberal otázkou Benešových dekrétov. Ako sa spája tento politický akt s príbehom vášho otca Jánosa Esterházyho?

Po skončení druhej svetovej vojny odsúdili na základe Benešových dekrétov môjho otca, ako aj všetkých Maďarov na území dnešného Slovenska ako fašistov. Slováci sa tým, že sa po skončení vojny pridali k Čechom, dostali sa na stranu víťazov a z napáchaných krutostí obviňovali nemecké a maďarské obyvateľstvo. Vzhľadom na to, že Benešove dekréty sú základom slovenskej ústavy, dodnes sú na Slovensku v platnosti. Preto niektorí historici, slúžiaci v minulosti komunistickému režimu a dnes takzvaným národným záujmom lipnú na tom, že Esterházy bol právom odsúdený na smrť, keďže sa postavil za nezávislosť štátu, a tým je vinný za rozpad Československa, zároveň bol fašistom. Keď tento rozsudok platí, na základe neho aj Maďari pod vedením Esterházyho boli fašisti, netreba sa im ospravedlňovať či zaplatiť reštitúciu za prežité krutosti. Deportácie Maďarov a Nemcov, ktoré nariadila československá vláda, sa podobala deportáciám Židov. Dnes sú však tieto ukrutnosti umlčané, aj keď by sa malo podať svedectvo o minulosti.

Kým poľský prezident Kaczynski v roku 2009 vyznamenal posmrtne vášho otca, na Slovensku ho dodnes pokladajú sa vojnového zločinca. Vy však jeho prípad zastupujete ako čestná prezidentka Svetovej federácie Maďarov (Magyarok Világszövetsége).

Na Slovensku dodnes neexistuje ani náznak toho, že by sa Esterházymu a Maďarom ospravedlnili. Esterházy po skončení vojny mohol emigrovať, ale neurobil to. Svoj život zámerne obetoval Maďarom na Slovensku. Uvedomil si, že prichádzajú ťažké časy, a rozhodol sa znášaťtento osud spolu s Maďarmi. Ba ani vtedy neušiel z väzenia, keď mu jeho kamaráti zorganizovali takúto možnosť. Odmietal to, lebo dúfal, že sa mu podarí dokázať svoju nevinu, a tým aj nevinu maďarského obyvateľstva.

János Esterházy sa odvtedy stal martýrom a ochrancom pre Maďarov na Slovensku. Aké máte spomienky na svojho otca z detstva?

Mám len pekné spomienky, keďže bol usmievavým otcom, ktorý počúval všetky naše prosby. Vždy sa usiloval urobiť príjemným ten krátky čas, ktorý trávil s rodinou, videli sme ho totiž len zriedka. Môjho o dva roky staršieho brata Jánosa zobral ešte aj na poľovačku. Pre každého bol deň, keď bol doma, sviatkom. O svojho otca sme delili s Maďarmi na Slovensku, ktorých nazýval „svojou veľkou rodinou“. Bol neustále na cestách, navštevoval obce, rozprával sa s ľuďmi. Snažil sa im pomôcť radami alebo sociálnou podporou, tak napríklad organizoval letné tábory pre deti. Snažil sa chrániť ich maďarské povedomie. Viedol Zjednotenú maďarskú stranu (Egyesült Magyar Párt), ktorá zakladala po celom území dnešného Slovenska domy, kde sa knihami, kultúrnymi akciami, divadelnými hrami snažili posilniť spolupatričnosť Maďarov.

Preložené z originálu: Alice őrzi édesapja emlékét.

Jánosa EsterházyGróf János Esterházy sa narodil 14. marca 1901 v obci Veľké Zálužie (Nyitraújlak). V roku 1932 bol najprv predsedom Ligy maďarskej spolupatričnosti v Československu (Csehszlovákiai Magyar Népközösségi Liga) a neskôr Krajinskej kresťanskosocialistickej strany (Országos Keresztényszocialista Párt). Potom sa stal poslancom Košíc. Na jeho podnet podporili maďarské politické strany zvolenie Beneša sa prezidenta. Ten mu za to ponúkol post ministra, Esterházy však ponuku odmietol. Chcel, aby najprv vláda prijala také uznesenia, ktorými si získa dôveru Maďarov. Podporoval aj nezávislosť Slovenska, ale zároveň aj Slovákov žijúcich v Maďarsku. Esterházy sa postavil proti predstaviteľom národného socializmu a založil maďarské média a kultúrne centrá. Dôveroval aj idei slovensko-maďarského spolužitia. Pomáhal stovkám Židov a iným prenasledovaným v úteku, protestoval proti nemeckej okupácii Maďarska. Strana šípových krížov (maď. Nyilaskeresztes Párt) ho na území Maďarska zatkla. Keď bol prepustený, Gestapo na neho vydalo zatykač v Bratislave. V roku 1945 bol odvlečený na územie Sovietskeho zväzu, kde ho odsúdili na 10 rokov a odvliekli do pracovného tábora. V roku 1947 ho v jeho neprítomnosti slovenský súd odsúdil na smrť, dostal však milosť. Jeho rozsudok zmenili „len“ na doživotie. Po jeho vydaní bol väznený vo všetkých väzniciach Československa. V roku 1957 zomrel vo väznici v meste Mirov. Jeho telo dodnes leží v hromadnom hrobe v Prahe.