Slávni Maďari: János Selye – otec moderného výskumu stresu

Ak sa naša nálada náhle zhorší, alebo ak sme dlhé obdobie vystavení psychickej záťaži, svoj nepríjemný stav nazývame „stres“. Máloktorí však vedia, že pojem „stres“ ako aj s ním spojenú teóriu zaviedol János Selye (1907-1982), jeden z najznámejších a medzinárodne uznaných vedcov maďarského pôvodu.

János Selye sa narodil 26. januára 1907 vo Viedni. Ako sa hovorí, bol do špiku kostí „dieťaťom monarchie“. Jeho matka bola totiž Rakúšanka, a otec Hugó Selye maďarský vojenský lekár. Po skončení prvej svetovej vojny bol jeho otec preložený do mesta Komárno, kde sa však veľmi rýchlo vzdal vojenského povolania a začal praktizovať ako civilný lekár. Otvoril si súkromnú lekársku kliniku, ktorá bola v kruhu Maďarov na Žitnom ostrove (maď. Csallóköz) a na Matúšovej zemi (maď. Mátyusföld) veľmi známa.

Selye „Hanzi“ navštevoval základnú školu už v Komárne. Maturoval na komárňanskom gymnáziu benediktínov. Po strednej škole sa prihlásil na lekársku fakultu nemeckej univerzity v Prahe. Niekoľko rokov študoval aj na univerzitách v Paríži a neskôr v Ríme, napokon v roku 1929 získava v Prahe doktorát. Kratší čas pôsobil ako asistent na patologickom ústave pražskej univerzity, ale už roku 1931 získava Rockefellerovo štipendium a odchádza do Ameriky. V kanadskom meste Montreal sa stáva prednášateľom biochémie na francúzskej McGill University. Od roku 1945 sa stáva riaditeľom Institut de Medicine et de Chirurgie Expréimentale.

S menom Jánosa Selyeho sa neoddeliteľne spája pojem stresu, ktorý zavádza po veľmi dlhej a rozsiahlej výskumnej činnosti. Podľa Selyeho je stres nešpecifickou odpoveďou organizmu na akékoľvek zaťaženie. Hociktorý faktor, ktorý ohrozuje ustálený stav organizmu, zaktivizuje také procesy, ktoré slúžia na obnovenie stratenej rovnováhy. Súhrn nešpecifických adaptačných reakcií nazývame stresom.

Selye si počas výskumov všimol, že vplyvom vonkajších podnetov (napr. silný zvuk, bolesť, nezvyčajne veľký chlad či teplo atď.) na organizmus je fyziologická odpoveď organizmu stereotypná. Čiže intenzita odpovede nezávisí od charakteru daného podnetu, ale od toho, na aký stupeň prispôsobenia sa organizmus nanúti. Ak náš organizmus zasiahne viacero druhov „žmýkajúcich“ efektov, po určitom čase budú mať chorobný účinok, vplyvom čoho môžu vzniknúť nielen rôzne choroby, ale môže nastať až smrť človeka.

Univerzita J. Selyeho v Komárne

János Selye bol za svoju prácu a vedecký výskum viackrát nominovaný aj na Nobelovu cenu. Právom sa teda zaraďuje medzi najvplyvnejších vedcov 20. storočia. Selye bol čestným doktorom 18-tich univerzít, bol členom Royal Society of Canada, čestným členom ďalších 43 vedeckých spolkov, čestným občanom viacerých miest a štátov, vlastník viacerých prestížnych ocenení, autor 38 diel a viac ako 1600 štúdií.

János Selye zomiera 20. októbra 1982 v meste Montreal. Gymnázium v Komárne, ktoré kedysi navštevoval, sa na jeho počesť premenovalo na „Selye János Gimnázium“ (slov. Gymnázium Hansa Selyeho s vyučovacím jazykom maďarským). V septembri roku 2004 otvorili taktiež v meste Komárno prvú samostatnú univerzitu na Slovensku s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá bola pomenovaná takisto podľa významného profesora medicíny Selye János Egyetem (slov. Univerzita J. Selyeho).

Preložené z originálu: Selye János: Mindig miatta stresszelünk (IN: Magyarok a nagyvilágban).