Pôsobia na Slovensku maďarské radikálne organizácie a hnutia?

Neo

Podľa ústavy SR má každý právo na slobodné zhromažďovanie, slobodu prejavu, pokiaľ tým neobmedzuje práva iných. V súčasnej dobe neexistuje ani jedna zaregistrovaná maďarská organizácia, ktorá by sa považovala za „radikálnu”. Keby existovala, slovenské štátne orgány majú všetky právne prostriedky na to, aby takúto organizáciu zakázali a trestne stíhali jeho príslušníkov. Doposiaľ k takejto udalosti nedošlo, hoci štandardné maďarské organizácie (neziskové alebo politické) často čelia obvineniam z radikalizmu. Za Radičovej vlády napríklad vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel cez svojho poradcu zdôvodnil neskoré spracovanie žiadostí o dotácie pre programy národnostných kultúr tým, že štát nemôže podporovať „subjekty, ktoré spolupracujú s domácimi a zahraničnými organizáciami, hnutiami a stranami, ktoré svojim psychologickým revizionizmom a iredentizmom spochybňujú integritu Slovenskej republiky”. Ministerstvo vnútra zas v roku 2008 zakázalo registráciu folklórneho hnutia pre použitie geografického pojmu Karpatská kotlina, a Dušan Čaplovič, vtedajší vicepremiér pre menšiny poukázal na to, že Maďari pod týmto pojmom chápu „životný priestor, kde oni ako jediní majú právo byť a vládnuť”.

Kde končí a kde začína nacionalizmus zatiaľ žiaden politik nedefinoval, a ani nemá v záujme to urobiť. Plastický výklad extrémizmu vytvára priestor pre politické hry, označenie členov niektorého hnutia za extrémistov bráni konštruktívnej debate o problémoch, na ktoré dané organizácie posvietia.