Kam zmizli zo Slovenska ostatné menšiny?

map_sk_slov

Žiaľ, Slovensko o svoje tradičné nemecké a židovské komunity – ktoré v minulosti značným spôsobom prispeli ku kultúrnemu a k ekonomickému rozvoju nášho územia – v dvadsiatom storočí prišlo. Väčšina Židov bola počas 2. svetovej vojny deportovaná do koncentračných táborov, odkiaľ sa len máloktorí vrátili, mnohí po vojne Československo opustili. Nemcov  odsunuli z Československa po druhej svetovej vojne na základe Postupimskej dohody predstaviteľov víťazných mocností a v zmysle dekrétov vtedajšieho prezidenta Eduarda Beneša na princípe kolektívnej viny. Poľská menšina žila prevažne v Sliezsku, po rozdelení Československa v roku 1993 už poľská menšina na Slovensku netvorila početnú skupinu. Početnosť a identita Rusínov prešla zasa komplikovaným vývojom ovplyvneným spormi medzi zástancami rusínskeho a ukrajinského pôvodu tejto menšiny, zásahmi komunistického štátu proti gréckokatolíckej cirkvi, ku ktorej väčšina Rusínov patrila, a napokon aj postupným zredukovaním rusínskeho a ukrajinského regionálneho školstva takmer na nulu. Postavenie Rómov je ešte komplikovanejšie – od roku 1991 sú uznávaní ako národnostná menšina (predtým boli považovaní za „etnickú skupinu“), k nej sa však hlási asi len 90-tisíc Rómov. Príslušníkov rómskej sociálno-etnickej komunity je podľa odhadov asi 400-tisíc.