Balog na Ipľom (maď. Ipolybalog) je maďarská obec na území južného Slovenska v okrese Veľký Krtíš. Leží v Ipeľskej kotline na pravom brehu rieky Ipeľ. Má 860 obyvateľov, z ktorých 93,68 % je maďarskej národnosti (97,97 % katolíckeho vyznania).
História obce
Dedina sa spomína po prvý raz v listine kráľa Ondreja II. (maď. II. András, panoval v rokoch 1205-1235) z roku 1232 v podobe Bolug. Usadlosť, ktorá bola majetkom kráľa, je podľa menovanej listiny pripojená k zvolenskému panstvu. V roku 1375 daruje kráľ Ľudovít I. (maď. I. Nagy Lajos, panoval v rokoch 1342-1382) obec rodine Oszláry, ktorá je potomkom rodiny Baloghy.Pôvod tejto rodiny siaha až do dôb kráľa Bela IV. (maď. IV. Béla, panoval v rokoch 1235-1270).
Majetok rodinyBaloghysa neskôr dostal do rúk Aladára Huszára.V období kráľovstva bola obec súčasťou Hontianskej župy, neskôr dôsledkom trianonskej zmluvy bola pripojená k vtedajšiemu Československu, dnes je súčasťou Slovenska.
Nevšedný kostol
Kresťanstvo má v obci Balog nad Ipľom pevné základy. Podľa monografie Hontianskej župy už roku 1100 existoval v obci malý kostolík. Práve na jeho miesto sa v 13. storočí vybudoval kostol sv. Mikuláša v románskom štýle. V 16. storočí bola budova kostola obohnaná kamenným múrom so strieľňami, ktorý bol postavený v stredoveku z obranných dôvodov. V 18. storočí bol románsky kostol prestavaný do barokovej podoby.
Vnútorná časť kostola je skutočne fascinujúca. Na krásne vyzdobenom drevenom strope sa nachádzajú sväté obrazy Arpádovcov. Drevený chór zdobí socha Spasiteľa a dvanástich apoštolov. Dvadsať drevorezieb umiestnených na strope je dielom drevorezbára Jána Chovana. Plastiky pochádzajú pravdepodobne zo 17. – 18. storočia. Hlavný barokový oltár zdobí maľba svätého Mikuláša. Dve stredné drevené plastiky zobrazujú svätého Antona a svätého Františka z Assisi. V kostole možno vidieť aj sochu piety, jednu sochu Madony a sochu Krista – kráľa. Múry vybielené vápnom zdobia výrazné a strhujúce rytiny od JózsefaNagya, maďarského výtvarného umelca žijúceho a tvoriaceho na Slovensku.
Drevené dvere vchodu sú dielom ImrehoRadosa, miestneho rezbárskeho majstra. Brána, zhotovená k jubileu milénia v roku 1896 je svedectvom pekného ľudového rezbárskeho umenia doby. Na dvoch vrchných tabuliach dvier vidno srdce Ježiša a Márie. Na ľavej spodnej tabuli je erb krajiny a kráľovská koruna. Na pravej dolnej tabuli je erb Hontianskej stolice.
Koruna namiesto kríža
Existuje legenda, podľa ktorej začiatkom 14. storočia vznikol spor o vládu medzi Václavom III. a Karolom Róbertom, počas ktorého sa cez jednu noc strážila svätá kráľovská koruna spolu s korunovačnými klenotmi práve v kostole v Balogu nad Ipľom. Koruna a klenoty boli podľa legendy vložené do otvoru v stene pod kazateľnicou. Tento tajný úkryt svätej koruny sa stal veľmi známym pútnickým miestom, a navštevovali ho veriaci z rôznych kútov krajiny. Na pamiatku tejto významnej udalosti v roku 1464 nariaďuje kráľ Matej, aby sa umiestnila na vežu kostola replika svätej kráľovskej koruny, ktorá je tam dodnes.
Koruna namiesto kríža na veži kostola je veľmi jedinečná, a na území Slovenska sa vyskytuje len na dvoch miestach. Okrem kostola v Balogu nad Ipľom je ešte na dóme sv. Martina v Bratislave, kde sa umiestnila ako pamiatka na korunovácie kráľov a kráľovien, ktoré sa uskutočnili medzi rokmi 1563-1830.
V roku 1924 československé orgány nariadili, aby sa známy úkryt v stene zamuroval, a zostal tak až do roku 2001. Vtedy sa do dediny dostal pastorFerencGyörgy, ktorýinicioval, aby stenu odstránili.
Ako pamiatka na túto významnú udalosť sa do odkrytého otvoru v roku 2005 slávnostne vložila replika svätej koruny. Obec Balog nad Ipľom je dodnes veľmi hrdá na to, že práve ona stráži hodnovernú podobizeň svätej kráľovskej koruny.
Spracovala: Anita Radi
