Jedna z častých otázok analyzovaných v debatách počas volebnej noci bolo volebné správanie maďarskej menšiny. Nuž, výsledok je veľavravný: okres Dunajská Streda 93%, okres Komárno 86%. Všetky ďalšie južné okresy pozostávajú z prevažne slovenskej severnej a prevažne maďarskej južnej časti. V nich Andrej Kiska získal od 49 do 77% v takejto štruktúre: Senec 77%, Galanta 71%, Šaľa 73%, Nové Zámky 67%, Levice 65%, Veľký Krtíš 59%, Lučenec 61%, Rimavská Sobota 63%, Revúca 53%, Rožňava 67%, Košice-okolie 64%, Trebišov 55%, Michalovce 49%. Podpora Andreja Kisku teda klesá smerom zo západu na východ. Ale len preto, že zároveň klesá aj podiel Maďarov v uvedených okresoch.
Keď sa pozrieme na niektoré obce z južných častí zmiešaných okresov, obraz sa stáva zreteľnejším: Tomášikovo (okres Galanta) 95%, Tešedíkovo (okres Šaľa) 93%, Zemné (okres Nové Zámky) 90%, Šahy (okres Levice) 86%, Rimavská Seč (okres Rimavská Sobota) 93%, Tornaľa (okres Revúca) 82%, Moldava nad Bodvou (okres Košice-okolie) 81%, Veľké Kapušany (okres Michalovce) 80%, Kráľovský Chlmec (okres Trebišov) 87%. Zároveň však platí, že smerom od západu na východ rapídne klesá volebná účasť. V okresoch Senec, Dunajská Streda a Galanta je nadpriemerná, resp. sa vyrovná celoštátnemu priemeru, v ostatných okresoch je podpriemerná, niekde až hlboko pod priemerom (v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Trebišov okolo 39%). Čo z toho všetkého vyplýva?
Predovšetkým to, že Maďari volili podľa svojho vlastného rozumu a na základe vyhodnotenia svojich vlastných životných skúseností. Dve maďarské menšinové strany – SMK a Most-Híd – sa síce aktívne zapojili do volebnej kampane v oboch kolách, ale dá sa povedať, že ich stanoviská a odporúčania mali na voličov a voličky maďarskej menšiny v druhom kole volieb malý vplyv. Nechalo ich chladným symbolické búchanie do stola predsedu SMK Józsefa Berényiho, ktorý odmietol vyjadriť priamu podporu Andrejovi Kiskovi, a „prenechať“ mu hlasy získané Gyulom Bárdosom v prvom kole, kým Kiska jasne nedeklaruje svoj menšinový program. Rovnako Maďarov a Maďarky nechala chladnými aj priama podpora Kisku zo strany Bélu Bugára, tak isto, ako odignorovali jeho odporúčanie pred prvým voliť Pavla Hrušovského. Nie formálne vyjadrenie tejto podpory bolo totiž rozhodujúcim faktorom pri ich rozhodovaní, pokiaľ sa v druhom kole rozhodli voliť Kisku. Myslím, že tieto skutočnosti by si mali uvedomiť obe strany a zabudnúť na to, že maďarskí voliči a voličky sú ako stádo oviec bez vlastného úsudku.
Nízka volebná účasť vo väčšine národnostne zmiešaných okresov by však mala byť mementom pre celú slovenskú politickú scénu, aj pre samotného víťaza volieb. Územie od Komárna po Kráľovský Chlmec je Bohom zabudnutá zem, o rozvoj ktorej sa úprimne nesnažila doteraz žiadna slovenská vláda, a ktorej sa poriadne nezastal doteraz ani žiaden slovenský prezident. (Výnimku – ale len do určitej miery – predstavoval z pochopiteľných dôvodov len Rudolf Schuster, ktorý sám pochádza z južného Slovenska a sám mal národnostne zmiešaný pôvod). Väčšina maďarských voličov a voličiek na zmienenom území nešla voliť, lebo po 25 rokoch už žiadnemu politikovi a žiadnej političke neverí a nič od nich neočakáva.
Vyššia volebná účasť v Senci, Dunajskej Strede a Galante má skôr súvislosť so „sacím efektom“ Bratislavy. V týchto okresoch snáď niet rodiny, z ktorej aspoň niekto nepracuje alebo neštuduje v Bratislave. Polkruh Malacky, Trnava, Galanta, Dunajská Streda je v podstate „Veľkou Bratislavou“.
Všetky tieto skutočnosti by si mal uvedomiť aj Andrej Kiska, ktorému treba k veľkolepému úspechu samozrejme zablahoželať. V situácii hlbokej rozpoltenosti spoločnosti musí byť jeho hlavným odkazom a poslaním neustále pripomínanie idey, že Slovensko je krajinou pre všetkých, ktorí tu žijú. Ale túto ideu musí byť schopný aj konkretizovať a prekonať všeobecné deklarovanie pripravenosti byť „prezidentom pre ľudí“. Mal by byť schopný, pripravený a ochotný to urobiť smerom k všetkým menšinám, aj konkrétne smerom k maďarskej menšine. Mal by byť schopný a ochotný deklarovať, že ich berie takých akí sú, a nie takých, akých ich chce mať a vidieť väčšina, že plne rešpektuje ich identitu. Dôvera, ktorú mu táto menšina zálohovala, ho k tomu zaväzuje.
Napriek kontraproduktívnemu pôsobeniu mnohých politikov a absencie, či nedostatočnosti hodnotového vzdelávania v školách, Slovensko je po 25 rokoch predsa len otvorenejšia krajina. „Tradičné“ chápanie národného štátu v podobe tézy „Slovensko je predovšetkým krajina Slovákov, katolíkov, mužov, netrpiacich zdravotným postihnutím a heterosexuálov“, kde všetci ostatní sú len hostia, ktorí sú vydaní napospas dobrej vôli tých prvých sa pomaly, ale iste začína meniť. Zároveň sa pomaly, ale iste začína meniť aj primitívne chápanie demokracie zredukovanej na bezduché väčšinové hlasovanie, bez úprimného snaženia o skutočný dialóg, spravodlivosť a rovnosť šancí pre všetkých, bez existencie efektívnych monitorovacích, kontrolných a korektívnych mechanizmov. Prezident by sa mal postaviť na čelo tejto zmeny. Jeho hlavnou úlohou by malo byť zásadným spôsobom prispieť k tomu, aby pojmy dôstojnosť, rovnosť a spravodlivosť sa na Slovensku opäť naplnili reálnym obsahom.
Kálmán Petőcz
Prezidentské voľby: ako volili Maďari a prečo (30. 03. 2014 )
kalmanpetocz.blog.sme.sk
