Kaša patrí medzi najstaršie druhy jedál na svete. Zo sypkej suroviny (z pomletej, z rozdrvenej) s pridaním tekutín a následným varením vzniknutú hmotu v Európe zväčša volajú kašou. Slovo má slovanský pôvod. Podľa historikov kaša je varený chlieb, čo je pravdou, lebo na kameni pečené placky, chleby a „palacinky“ sú z kašovitej hmoty. Boli tradičným obradným jedlo a dodnes na celom svete ich varia a pripravujú. Či v Číne, v Afrike alebo aj v Maďarsku.
Krupica a kaša
Už prisťahovalecké uhorské kmene poznali jedlá, ktoré vyrábali z drveného obilného zrna, ako z krúp prosa, ovsa, jačmeňa alebo pšenice. Varili ich s vodou alebo s mliekom. Okrem kaše vyrábali aj nekvasené chlebové placky, ktoré piekli na horúcich plochých kameňoch.
V stredoveku takéto chleby ako aj kaše boli pravidelným jedlom nielen u bohatších, ale aj u poddaných. Rozdiel bol len vo výbere a kvalite surovín. Kým bohatšia šľachta svoje kaše mohla „mastiť“ masťou alebo maslom, a dochucovať aj medom, vzácnymi koreninami, obyčajným ľuďom museli postačiť ingrediencie, ku ktorým mali prístup. Niekedy namiesto pšeničnej krupice používali inú surovinu, ako napríklad pohánku alebo tenkeľovú múku z krúp tenkeľa. Krupicová kaša (gríz) bola v móde po úplnom spracovaní pšenice v mlynoch. Príchodom pečenia kvaseného chleba v 15. storočí sa dostali do popredia aj iné druhy múky z pšenice. Taliansky kuchári zo dvora Beatrix, manželky kráľa Mateja už hojne používali kvalitnú múku na svoje torty a zákusky ako aj na sladké kaše. Tie sladili so sušeným ovocím, medom a škoricou.
Po príchode Turkov sa začalo pestovanie kukurice a „turecké obilie“ (törökbúza) alebo „zámorské obilie“ (tengeri), ako ju volajú Maďari, poskytlo nové možnosti pri varení kaší. Kukuričná kaša na sladko a na slano bola veľmi výživná a výdatná, preto až do 1. polovice 20. storočia bola frekventovaná v maďarskej kuchyni, no najmä v Sedmohradsku. Turkyňová kaša, kukuričianka (málékása) bola známa aj na Slovensku.
Menej obľúbená bola kaša z ryže, táto surovina skôr sa udomácnila v nemeckých a talianskych krajinách a gastronómii. Veľkým podporovateľom pestovania ryže v 18. storočí v Európe bol cisár Jozef II. K všeobecnejšiemu využitiu v maďarskej kuchyni došlo až po rokoch 1900.
Zemiakové kaše síce boli obľúbené až po ich udomácnení v Európe, ale nie všade ich pestovali vo veľkom. Geografické podmienky nie všade boli priaznivé na pestovanie tejto plodiny. Napriek tomu rýchlo sa rozšírilo jej použitie a dnes patrí medzi základné suroviny maďarských jedál. Zemiakové cestá, zemiakové chleby, pagáče a samozrejme zemiakové kaše patria do klenotnice maďarskej sedliackej kuchyne.
Kaše netradičné?
Kaše sa varili aj zo strukovín (hrachová, cícerová), ale aj z ovocia (slivky, hrušky, jablká) najmä zo sušeného ovocia.
Mäsité alebo slané kaše sa viažu k zabíjačkám, kde sa tradične varila zabíjačková kaša z krvi, z krúp alebo z kukuričnej múky a korenín. Žobrácka kaša (kolduskása) sa volala kaša, ktorá bola vyrobená-varená z ovaru, v ktorom bolo vyvarené mäso a mäsové výrobky ako jaternice, tlačenka, s pridaním krvi a krúp alebo kukuričnej krupice. Nutrične bola veľmi sýta a tučná, takže dostatočne nasýtila človeka.
Ale slané, mäsité kaše sa varili aj z husí (ludaskása) s prosom alebo neskoršie s ryžou, alebo z jahňaciny s ovsenou kašou.
Kaša ako jedlo nemalo len tradičnú úlohu v každodennom stravovaní. V stredoveku každý 8. deň bol deň kaše, počas pôstu denne dvakrát sa podávala nejaká kaša. Na svadbách, ktoré občas trvali aj niekoľko dní, posledný deň už sa podávala len kaša, aby hostia vedeli, že svadba a hodovanie sa skončilo. Síce je pravdou, že sladká kaša sa podávala aj na hlavnej svadobnej hostine ako dezert. Túto kašu vytlačili novodobé zákusky a torty. Ale kaša sa podávala aj počas pohrebných karov ako rituálne jedlo na počesť zosnulého. Na dnešných karoch by sme kašu medzi jedlami darmo hľadali.
Kaša z prosa s makom
Pre 2 osoby:
50 g prosa, 2 dl vody, 50 g mletého maku, 1 PL medu, 1 ks väčšie jablko, škorica, rum
Proso uvaríme do mäkka, pridáme mletý mak, ktorý sme pomiešali s medom, so škoricou a strúhaným jablkom (dospelý môžu pridať aj PL rumu) a necháme ešte pod pokrývkou dôjsť, parou.
Kossár
