Št, 28. marca 2024.

Čo by prinieslo obnovenie Rakúsko-Uhorska?

Presne o rok nastane 100. výročie rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie (1867-1918). Čo by sa stalo, keby sa monarchia dnes znovu zjednotila a vznikol by štátny útvar s tými istými hranicami ako v roku 1914, tesne pred prvou svetovou vojnou? Ako by vyzeralo Rakúsko-Uhorsko dnes, a prežilo by vôbec dlhšiu dobu? Prednedávnom vzniklo video, ktoré sa snaží zodpovedať na tieto otázky.

Ak by sa obnovilo Rakúsko-Uhorsko dnes, prvým následkom by bolo to, že 14 štátov by prišlo o svoje územie, alebo o časť svojho územia (v prípade Slovenska by sa jeho celé územie pripojilo k monarchii), aby následne mohla vzniknúť monarchia v takej podobe ako ju poznáme. Rakúsko-Uhorsko by bolo vo svete 39. štátom s najväčšou rozlohou, s veľkosťou porovnateľnou s Mjanmarskom v Ázii. Rakúsko-Uhorsko by tak bolo po Rusku druhým  najväčším štátom v Európe.

Krajina by mala 68 763 000 obyvateľov, čím by sa Rakúsko-Uhorská monarchia stala treťou najľudnatejšou krajinou v Európe po Rusku a Nemecku, predbehnúc tak samotné Francúzsko. V celosvetovom meradle by bolo Rakúsko-Uhorsko 20. najľudnatejšou krajinou sveta (väčšie než Thajsko, ale menšie ako Turecko).

Obyvateľstvo krajiny by bolo veľmi rozmanité, presne ako to bolo aj v roku 1914. Nacionalistické boje pred 100 rokmi vo veľkej miere prispeli k rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie a pravdepodobne aj dnes by to bol významný problém. Podobne ako to bolo v čase monarchie, tak aj dnes by boli dva najpočetnejšie a najsilnejšie národy v krajine Nemci a Maďari, ale aj dohromady by išlo len o tretinu celého obyvateľstva krajiny. Ďalšie väčšie národnostné skupiny by tvorili Ukrajinci, Česi, Rumuni, Poliaci, Chorváti, v menšom počte by boli prítomní aj Srbi, Bosniaci, Slovinci, Taliani a Rómovia.

2017-02-21_12-02

Etnické zloženie Rakúsko-Uhorskej monarchie ak by sa zjednotilo dnes

Vidíme, že ani jedno z národov nie je v jasnej väčšine nad ostatnými, zatiaľ čo moc v krajine by mali v ruke len Maďari a Rakúšania.

Rakúsko-Uhorská monarchia bola kedysi jedinečná tým, že mala dve hlavné mestá – Viedeň a Budapešť. Keďže tieto dve mestá by boli aj dnes dvomi najväčšími mestami v krajine (zároveň sú i dnes hlavnými mestami Rakúska a Maďarska) – je teda veľmi pravdepodobné, že by sa stali dvojicou hlavných miest aj zjednotenej monarchie. Do prvej päťky najväčších miest monarchie by patrili: Viedeň, Budapešť, Praha, Záhreb a Krakov.

Napriek tomu, že na území Rakúsko-Uhorska sa v roku 1914 rozprávalo viacerými jazykmi, úradnými jazykmi boli len nemčina a maďarčina. Tento systém by bol s veľkou pravdepodobnosťou aplikovaný aj v súčasnosti, keďže týmito dvomi jazykmi by rozprávalo najviac ľudí v krajine. Po maďarsky by hovorilo 17,5 % obyvateľov, kým po nemecky 16 %. To znamená, že v krajine by jeden z troch ľudí rozprával jedným či druhým jazykom, čo by však spôsobovalo problémy pre zvyšných dvoch ľudí, ktorí nerozprávajú ani jedným z týchto jazykov. Táto vec by bola tak veľkou výzvou z hľadiska udržania stability a celistvosti krajiny.

Tretím najrozšírenejším jazykom by bola čeština, avšak aj ukrajinčina s ruštinou by patrili medzi rozšírené jazyky, ktorým by rozprávalo viac ako 10% obyvateľstva. Keď chceme dosiahnuť, aby sa aspoň 75 % obyvateľstva zjednotenej monarchie dokázala dohovoriť, muselo by sa hovoriť siedmimi jazykmi: po maďarsky, nemecky, česky, ukrajinsky, rusky, ako aj po rumunsky a po poľsky (pričom obyvateľstvo, ktoré rozpráva ukrajinčinou vo veľkej miere ovláda aj ruštinu). Zvyšných 25 % by tvorilo ďalších šesť iných jazykov, ktorými sú chorvátčina, slovenčina, srbština, slovinčina, bosniančina a taliančina. V krajine by sa teda rozprávalo 13 jazykmi!

2017-02-21_12-02_02

Celá krajina a obyvateľstvo by malo celkové HDP asi 1,18 biliónov dolárov a bolo by tak celosvetovo na 15. mieste pred Mexikom, ale za Španielskom, Austráliou a Ruskom. To znamená, že monarchia by mala HDP na obyvateľa v hodnote 17,160 dolárov a bolo by tak na 39. mieste pred dnešným Estónskom a  Slovenskom, ale za Trinidad a Tobago a Českou republikou. S vyspelou ekonomikou by mala monarchia aj patrične vysoký vojenský rozpočet 11,97 miliárd dolárov. Bol by to 19. najvyšší vojenský rozpočet vo svete, pred Španielskom,  ale za Kolumbiou a Spojenými arabskými emirátmi. Tento rozpočet by financoval armádu so 188 000 vojakmi v aktívnej službe a bola by to 30. najväčšia armáda sveta (dnes je Slovensko na 71. priečke zo 106 krajín sveta). Armáda Rakúsko-Uhorska by tak v počte predbehla Nemecko a Sýriu, avšak umiestnila by sa za armádu Maroka a Francúzska.

Prakticky takmer celé územie obnovenej Rakúsko-Uhorskej monarchie by sa rozprestieralo na území Európy. Výnimku tvorí len malinká enkláva v Číne, ktorá sa nachádza v meste Tiencin (územie má rozlohu menšiu než 1 km2). Rakúsko-Uhorsko obsadilo toto malé teritórium ako výsostné územie v rokoch 1901-1917, následne sa opäť pričlenilo k územiu Číny. Pretože však obnovujeme Rakúsko-Uhorsko do tej podoby a presne s tými istými hranicami aké mala pred rokom 1914, tým pádom aj toto územie by sa muselo vrátiť. Okolo 30 000 tu žijúcich čínskych občanov by sa tak zrazu stalo občanmi Rakúsko-Uhorskej monarchie.

V krajine by dominovali občania katolíckeho vierovyznania (44,37 %), ktorých by nasledovali pravoslávni kresťania (18,2 %), protestantov by bolo v krajine len okolo 4 %, kým sunitskí moslimovia by tvorili tiež len 3,3 %. Zo súčasného obyvateľstva Rakúsko-Uhorska by tvorili dnes dosť veľkú skupinu ateisti (20 %), v podstate takmer každý piaty človek v krajine by bol ateistom.

Nakoniec by sa malo rozhodnúť o tom, kto by sa mal stať panovníkom obnovenej Rakúsko-Uhorskej monarchie? Otto von Habsburg bol posledným korunným princom Rakúsko-Uhorska. Narodil sa v roku 1912 a je synom posledného skutočného panovníka monarchie. V roku 1961 sa vzdal nároku na rakúsky trón, a zomrel len nedávno v roku 2011 vo veku 98 rokov. Cisárom obnovenej Rakúsko-Uhorskej monarchie by sa tak mal stať jeho syn Karl von Habsburg, ktorý žije dodnes a je priamym potomkom (vnukom) posledného vládnuceho cisára v roku 1918.

Mohla by však táto ríša aj so všetkými menovanými rozdielmi vydržať dlhšiu dobu? Alebo by sa rozpadla a upadla tak do zabudnutia podobne ako monarchia v roku 1918?

    Related Posts

    Zlatý vek alebo útlak? Maďarsko-slovenské spolužitie v Rakúsko-Uhorsku (2. časť)
    Zlatý vek alebo útlak? Maďarsko-slovenské spolužitie v Rakúsko-Uhorsku (1. časť)
    Pellegrinimu vadia maďarské nápisy