Béla László: Maďarské národnostné školstvo


Fakulta stredoeurópskych štúdií je postavená na 44ročnej tradícii prípravy maďarských pedagógov v Nitre. Vytvorenie jej vzdelávacieho a výskumného profilu je založené na dvoch základných pilieroch:

vo všetkých študijných odboroch zabezpečiť prípravu pedagógov v maďarskom jazyku pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským; zabezpečiť prípravu takých odborníkov pre potreby samosprávnych orgánov, orgány štátnej správy, súkromný sektor a tretí sektor, ktorí budú v podmienkach Európskej únie schopní napomáhať rozvoju území s národnostne zmiešaným obyvateľstvom v oblasti kultúry, sociálnych vecí, verejnej správy, regionálnej politiky, hospodárstva a cestovného ruchu.

Akreditácia programov postavených na prvom pilieri je na univerzite zabezpečená v plnom rozsahu. Spomedzi študijných programov druhého piliera sa už uskutočnila akreditácia hungarológie. Akreditácia ostatných programov ešte prebieha. Pri vzdelávaní spomínaných odborníkov sa dostane do popredia zásada trojjazyčnosti, pri súčasnom vytvorení osobitných maďarských študijných skupín.

Vysokoškolské vzdelávanie študentov maďarskej národnosti v materinskom jazyku – nech sa už na Slovensku uskutočňuje v akomkoľvek prostredí a v akejkoľvek inštitucionálnej forme , je z hľadiska počtu vyučujúcich i vynaložených materiálnych prostriedkov náročnejšie ako vysokoškolské vzdelávanie v slovenskom jazyku. V podmienkach normatívneho financovania je to pravdepodobne spôsobené nižšími počtami študentov.

K tomu, aby mohlo na Slovensku vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku existovať v inštitucionálnej, alebo trebárs aj v neinštitucionálnej forme, ale predovšetkým aby dokázalo ponúknuť konkurencieschopné a kvalitné vzdelávanie, je nutné zabezpečiť okrem normatívneho štátneho financovania aj dlhodobý, vypočítateľný, stabilný systém doplnkového financovania, ktorý bude garantovať jeho bezpečné fungovanie. Je dôležité uvedomiť si aj to, že v budúcnosti sa zásada hospodárnosti bude uplatňovať v oveľa väčšej miere ako doteraz. A bude to tak aj v prípade doplnkového financovania.

Rovnako dôležitým pre maďarskú menšinu by však bolo aj zriaďovanie a rozvíjanie osobitných fakúlt, oddelení, odborov vzdelávajúcich v maďarskom jazyku na existujúcich verejných (štátnych) univerzitách, a taktiež zriaďovanie inštitúcií, fakúlt, oddelení, ktoré slúžia na rozšírenie vzdelávania v maďarskom jazyku, aj mimo verejných univerzít.

Hľadajúc rezervy vysokoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku na Slovensku si zoberme za východisko štatistické údaje za akademický rok 2002/2003. Podľa týchto údajov počet poslucháčov vysokých škôl zodpovedá 56,26 percentám študentov stredných škôl končiacich maturitou (gymnáziá + stredné odborné školy). Roku 2002 študovalo na obidvoch typoch stredných škôl 12 637 študentov maďarskej národnosti. Na takýchto školách s vyučovacím jazykom maďarským študovalo 9 140 študentov, čo predstavuje 72,33 % študentov maďarskej národnosti na týchto školách. Ak teraz vezmeme 72,33 % všetkých 4 480 poslucháčov vysokých škôl a univerzít maďarskej národnosti, teda 3 240 poslucháčov, tak je to pravdepodobne počet tých poslucháčov študujúcich roku 2002 na vysokých školách v Slovenskej republike, ktorí maturovali na strednej škole s vyučovacím jazykom maďarským.

Ak by z počtu 9 140 stredoškolských študentov maturujúcich na školách s vyučovacím jazykom maďarským študovalo na vysokých školách 56,26 %, čo by zodpovedalo celoštátnemu ukazovateľu, znamenalo by to 5 142 poslucháčov. Ako sme už skôr vypočítali, počet poslucháčov univerzít a vysokých škôl prichádzajúcich zo stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským je približne 3 240, objavuje sa tu rezerva v počte 1 902 študentov. Ak toto číslo vydelíme piatimi (5ročné vysokoškolské vzdelávanie), zistíme ročnú rezervu 380 študentov. Toto číslo môžeme považovať za maximum – veľkou dilemou týchto kalkulácií je totiž to, či všetci spomínaní študenti budú mať záujem vstúpiť do vysokoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku, ktoré ponúka len niekoľko študijných odborov, resp. kedy dosiahne maďarská menšina hore uvedený 56,26 percentný podiel, ktorý sa bude navyše z roka na rok zvyšovať.

Z hľadiska fungovania samostatnej maďarskej univerzity tieto čísla neposkytujú príliš veľa optimizmu. Kde by ešte mohli rezervy? Pre zvyšovanie počtu poslucháčov sa ponúkajú tri možnosti.

Prvou možnosťou je prekonanie celoštátnych priemerných ukazovateľov v počte a podiele študentov prichádzajúcich na vysoké školy zo stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským.

Druhou možnosťou je „odlákanie“ poslucháčov z ostatných vysokoškolských inštitúcií poskytujúcich vzdelávanie v maďarskom jazyku, resp. zo slovenských vysokých škôl všeobecne.

Tretia možnosť bude daná tým, že európska integrácia prinesie so sebou podstatný nárast podielu a počtu mladých ľudí zúčastnených na vysokoškolskom vzdelávaní. O niekoľko rokov však dynamika tohto nárastu výrazne klesne kvôli veľmi nepriaznivým demografickým trendom, čo sa prejaví aj v znížení absolútneho počtu poslucháčov.

Ani v oblasti profesorských rezerv nie je stav lepší. K celkovému obrazu patrí aj to, že o vysokoškolskom vzdelávaní v maďarskom jazyku má zmysel uvažovať len v dlhodobej perspektíve. Je preto potrebné dobre zvážiť, o aké študijné odbory a študijné programy a na ktorých stupňoch vzdelávania sa vôbec oplatí rozširovať ponuku vysokoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku na Slovensku. Tu treba pripomenúť odsek (5) paragrafu 2 vysokoškolského zákona číslo 131/2002, podľa ktorého vysokoškolské vzdelávanie prebieha len v rámci akreditovaných študijných programov. V zmysle zákona sa študijné programy akreditujú zvlášť pre všetky tri stupne vzdelávania. Prvý stupeň tvorí bakalársky študijný program. Druhý stupeň tvorí magisterský, inžiniersky a doktorský študijný program. Tretí stupeň tvorí doktorandský študijný program, resp. špecializované lekárske štúdium.

Ak si predstavíme Európu po roku 2004, pravdepodobne prevážia tie vzdelávacie systémy, ktoré v duchu Bolonskej deklarácie namiesto duálneho vysokoškolského vzdelávania zavedú vzdelávania lineárne. Za týchto okolností budú vysoké školy postavené pred úlohu vyhovieť ďalším špecifickým odborným kritériám. Presadiť sa môže len také vysokoškolské vzdelávanie, ktoré vyhovuje kritériám vysokej odbornej náročnosti, kvality, ekonomickej efektívnosti a ktoré bude uprednostňovať kvalitnú vedeckovýskumnú činnosť.[100]

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17