Béla László: Maďarské národnostné školstvo


Počet poslucháčov univerzít a vysokých škôl maďarskej národnosti bol vždy veľmi nízky, tvoril len 3,8 – 5,9 % celoštátneho priemeru.[26]

Členenie poslucháčov univerzít a vysokých škôl maďarskej národnosti podľa spomínaných piatich kategórií – univerzitného, technického, ekonomického, poľnohospodárskeho a umeleckého smeru – sa výrazne líši od celoštátnych ukazovateľov a vykazuje značné výkyvy (tabuľka 8).

Podmienkou vstupu na vysokú školu je ukončenie strednej školy s maturitou. Z tohto hľadiska sa schodok v počte žiakov maďarskej národnosti znížil z 24,8 % roku 1970 na 11 % roku 1990. To sa prejavilo nielen vo zvyšovaní absolútneho počtu poslucháčov maďarskej národnosti študujúcich na vysokých školách, ale aj v ich percentuálnom zastúpení, ktoré sa zvýšilo z 3,8 % na 4,9 % (tabuľka 7).

2. maďarské národnostné školstvo po páde komunizmu

Roky nasledujúce po zmene režimu roku

1989 znamenali pre maďarské školstvo na Slovensku veľmi búrlivé obdobie nielen kvôli neustálym zmenám v koncepcii rozvoja základných a stredných, ako aj vysokých škôl, nielen kvôli mnohokrát zmätočným dôsledkom častých úprav množstva zákonov a nariadení, ale aj preto, že aj v novom, pomerne demokratickom režime musela maďarská menšina znovu zápasiť o zachovanie inštitucionálneho vzdelávania v materinskom jazyku. V tejto časti sa najprv stručne dotkneme hlavných obrysov zmien, vymenujeme opatrenia namierené proti vzdelávaniu v maďarskom jazyku a popíšeme zápas maďarskej menšiny na Slovensku o zachovanie vzdelávania v materinskom jazyku, ďalej priblížime situáciu v oblasti maďarských materských škôl, základných a stredných škôl a pokúsime sa identifikovať vývojové tendencie.

2.1. Štátna politika v oblasti národnostného školstva a vzdelávanie v materinskom jazyku

2.1.1. Úvod

Proces budovania demokracie na Slovensku po páde komunizmu sa v mnohých ohľadoch líši od vývoja v ostatných postkomunistických krajinách. Týka sa to medzi iným aj oblasti národnostného školstva. Československú tranzíciu komplikovalo aj federatívne usporiadanie štátu: nacionalistické skupiny, žiadajúce jeho rozpad značne už na jar 1990. V myslení Slovákov má idea samostatnej štátnosti veľmi hlboké korene. Nacionalistická politická reprezentácia – využijúc prvú skutočnú príležitosť v dejinách – vytvorila samostatný štát Slovákov, ktorý sa zhmotnil v ústavou posvätenej koncepcii národného štátu. Tento fakt v nasledujúcich rokoch zásadným spôsobom predurčil vzťah Slovákov k menšinám, predovšetkým k maďarskej.

Národnostná otázka zaujala po páde komunizmu dominantné miesto v zápase nacionalistických síl s inými, liberálnejšími politickými silami a s politickou reprezentáciou maďarskej menšiny. K prvému významnému stretu, ktorý vyvolal aj medzinárodný ohlas, došlo roku 1990 v súvislosti s diskusiou o jazykovom zákone a s jeho prijatím. Návrh jazykového zákona, predložený Maticou slovenskou, umiernené politické sily v jesennej parlamentnej rozprave zamietli. Slovenská národná rada zamietla aj protinávrh, prezentovaný poslancami koalície MKDH – Spolužitie a prijala vládny návrh. Zákon číslo 428/1990 o úradnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý 25. októbra 1990, vzdelávanie v maďarskom jazyku bezprostredne neoklieštil, ale poslúžil ako odrazový mostík pri obmedzovaní používania maďarského jazyka v oblasti riadenia a organizácie školstva.[29] Naštartovali sa ním napríklad procesy, ktoré boli namierené proti používaniu dvojjazyčnej pedagogickej dokumentácie, dvojja-zyčných vysvedčení atď.

Zámerné vyvolávanie protimaďarských nálad prostredníctvom istých skupín začiatkom deväťdesiatych rokov prinútilo vládu, aby sa sústredenejšie zaoberala národnostnou otázkou. Tak sa už v marci 1990 zrodilo prvé ponovembrové rozhodnutie vlády, obsahujúce opatrenia na riešenie národnostnej otázky.[30] Týmto boli v podstate povýšené na vládnu úroveň jednak slovenské nacionalistické požiadavky, na druhej strane však aj maďarské politické iniciatívy v oblasti školstva a kultúry. Spomínané vládne uznesenie spustilo a legitimovalo na ministerstve školstva, mládeže a športu také procesy (prípravu štúdií, hlásení, vypracovanie a schválenie nariadení a zákonov), ktorých úlohou bolo znižovať význam vzdelávania v maďarskom jazyku a postupne ho obmedziť. Do popredia sa postupne dostali tie komunistické predstavy, ktorých realizácia sa v rokoch 1978 – 1984 pre silné protesty skončila fiaskom. Ak rôzne ponovembrové aktivity slovenských štátnych, politických a mocenských orgánov súvisiace s maďarskou menšinou zostavíme do logického systému, môžeme v skutočnosti hovoriť o troch jasne vymedzených politických iniciatívach:

  • vyzdvihnutie problematiky „školstva na národnostne zmiešaných územiach“ (v protiklade k problematike národnostného školstva),
  • zavedenie tzv. alternatívneho vyučovania s cieľom posilniť rozsah vyučovania v slovenskom jazyku,
  • zrušenie vydávania dvojjazyčných vysvedčení.

A teraz si pozrime podrobnejšie prejavy politiky jednotlivých vlád v oblasti národnostného školstva.

2.1.2. Školstvo na národnostne zmiešaných územiach

Ministerstvo školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky už na jar roku 1990 namiesto riešenia problémov maďarského školstva na Slovensku postavilo do centra pozornosti otázku školstva na národnostne zmiešaných územiach. Týmto chcelo postaviť na jednu úroveň problémy vzdelávania maďarskej národnostnej menšiny s problémami vzdelávania väčšinového obyvateľstva, žijúceho na týchto územiach. Rezort školstva vychádzal okrem iného z predpokladu, že na národnostne zmiešaných územiach sú príslušníci väčšinového národa, teda Slováci, v horšej situácii ako Maďari, podliehajú asimilačným tlakom, ich školy sú v horšom stave ako maďarské, slovenské deti sú nútené navštevovať maďarské školy atď. Takýto spôsob nastolenia problémov spojený so zahmlievaním faktov, zakrýval zrejmý zámer, aby sa na úkor maďarských škôl posilnili školy slovenské.

Prvým krokom ministerstva školstva, mládeže a športu v tejto oblasti bolo, že Oddelenie národnostných škôl povýšilo na Odbor pre školstvo na národnostne zmiešanom území a posilnilo jeho kompetencie. Na novom odbore ostali len niekoľkí zamestnanci patriaci k menšinám, takže prevažná väčšina jeho zamestnancov bola slovenskej národnosti.[31]

Slovenská vláda sa už na jar 1990 zaoberala otázkami týkajúcimi sa národnostných menšín. Vláda svojím uznesením č. 129/1990 okrem iného nariaďuje, aby sa na území s národnostne zmiešaným obyvateľstvom voči každej národnostnej menšine a etnickej skupine uplatňovala spravodlivá a nezaujatá školská politika.[32] S odvolaním sa na argument, že v dovtedajšej praxi sa preferovala problematika škôl národnostných menšín na úkor špecifických problémov slovenských škôl na národnostne zmiešaných územiach, uznesením č. 393/1990 z 30. augusta 1990 nariadila ministrovi školstva, aby pripravil „Správu o     stave slovenského školstva v národnostne zmiešaných oblastiach a o rozvoji a príprave učiteľov“.[33]

Správa bola predložená vláde 13. decembra 1990. Diskusia okolo jazykového zákona na jeseň 1990 vyhrotila situáciu aj v posudzovaní otázok týkajúcich sa škôl národnostných menšín. Ak by bol parlament v novembri 1990 prijal návrh jazykového zákona Matice slovenskej, tak by boli iste aj odporúčania správy iné.[34]

Štatistické údaje uvedené v správe však uvádzali veci jasne na správnu mieru. Správa pokladá za územie so slovensko-maďarským národnostne zmiešaným obyvateľstvom podľa vtedajšieho systému verejnej správy 13 okresov (z 38), kde žije 1 601 641 obyvateľov slovenskej národnosti a 571 426 obyvateľov maďarskej národnosti. Na území 13 okresov neboli medzi slovenskými a maďarskými školami v oblasti kvalifikovanosti učiteľov, ekonomickej situácie škôl atď. zistené nijaké štatisticky významné rozdiely. Zo správy teraz vyzdvihneme najpodstatnejšiu časť, obsahujúcu údaje o počte detí navštevujúcich školu s iným vyučovacím jazykom, ako je ich národnosť (resp. detí, ktoré sú nútené navštevovať inú školu pre absenciu školy v ich materinskom jazyku v danej lokalite).

Podľa údajov z 10 okresov maďarskú materskú školu navštevovalo 434 detí slovenskej národnosti, avšak až 3 469 detí maďarskej národnosti navštevovalo škôlku slovenskú. Údaje z 11 okresov týkajúce sa žiakov základných škôl ukazujú, že školu s iným vyučovacím jazykom ako je ich národnosť, navštevuje 227 slovenských ale až 16 373 maďarských detí. V kategórii stredoškolákov navštevuje maďarskú školu 151 žiakov slovenskej národnosti, ale až 10 851 (44,35 %) študentov maďarskej národnosti navštevuje školu slovenskú.

Správa okrem iného konštatuje, že jednou z príčin vysokého počtu žiakov maďarskej národnosti v slovenských školách je nedostatok škôl či tried s vyučovacím jazykom maďarským.

Správa v súvislosti s vekovým zložením učiteľov poukazuje na to, že vekové zloženie maďarských učiteľov je o niečo nepriaznivejšie ako učiteľov slovenských (priemerný vek maďarských učiteľov je 45 rokov, slovenských 43 rokov).

Správa kladie veľký dôraz na problematiku vyučovania slovenského jazyka tak na slovenských ako i na maďarských školách. V záujme zlepšenia jazykových schopností detí inej národnosti, ktoré navštevujú slovenskú školu, autori správy navrhujú vypracovať komunikatívnu metódu vyučovania slovenského jazyka. Správa považuje za potrebné zaviesť skúšku spôsobilosti učiteľa v záujme toho, aby sa zistilo, či je spôsobilý vyučovať vo vyučovacom jazyku školy.

Autori správy narábali so štatistickými údajmi pomerne korektne, avšak už nedospeli k poznaniu, aby boli odporúčania založené na princípe spravodlivej a rovnakej šance pre školy s vyučovacím jazykom slovenským i maďarským.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17