Judit Hamberger: Strana maďarskej koalície v Slovenskej vláde


POZNÁMKY
1. Prvé dva roky účinkovania SMK vo vláde podrobne analyzuje László Szarka vo svojej stati A szlovákiai Magyar Koalíció Pártjának kormányzati szerepvállalásáról. Regio, 2000, 11, č. 4, s. 122 – 149.
2. Maďari sa v slovenskom demokratickom politickom systéme po roku 1990 podieľali na plnení vládnych úloh už v rokoch 1990 až 1992, keď Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI) prijala účasť vo vláde v rámci volebnej aliancie s Verejnosťou proti násiliu (VPN). Na jar roku 1994 vláda Jozefa Moravčíka, striedajúca Vladimíra Mečiara, zvažovala prizvanie Maďarskej koalície – ako demokratického politického subjektu – do vládnej koalície. Vtedy však na tento krok slovenská demokratická politická elita nemala odvahu. Uchádzala sa len o tichú podporu Maďarskej koalície zvonka, z opozície.
3. Podľa ministra Koncoša je toto riešenie výhodné len pre Maďarov na južnom Slovensku (napriek tomu, že zo 458 tisíc ha pôdy neznámych vlastníkov sa len 131 tisíc ha nachádza v okresoch so zmiešaným obyvateľstvom). Politici SMK chceli tieto otázky riešiť s odvolaním sa na text koaličnej zmluvy a vládneho programu tak, aby boli zohľadnené aj záujmy maďarskej menšiny. Minister pôdohospodárstva Koncoš odôvodňoval svoju snahu vylúčiť z tejto veci Maďarov ideologickými argumentmi, napríklad tým, že maďarskí politici sa usilujú o revíziu a o zrušenie Benešových dekrétov. Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: Mesežnikov, Grigorij – Ivantyšyn, Michal (eds.): Slovensko 1998 – 1999: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 1999, s. 91.
4. Napríklad podľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 mali o rozdelení všetkých finančných prostriedkov určených na podporu kultúry národnostných menšín rozhodovať krajské úrady. Predstavitelia SMK trvali na tom, aby sa jednotlivé sumy viazali priamo ku konkrétnym menšinovým kultúrnym aktivitám. Keďže koaliční partneri sprvoti túto požiadavku odmietali, poslanci SMK bojkotovali zasadania parlamentu, ktoré tým stratili uznášaniaschopnosť. Výsledkom tlaku bolo to, že slovenská časť koalície nakoniec súhlasila s návrhom SMK. Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2000: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2000, s. 37.
5. Tamtiež, s. 22.
6. V oblasti uplatňovania jazykových právami urobila aj táto vláda určité kroky smerujúce k rigidnejšej interpretácii zákona o štátnom jazyku. Minister kultúry (Milan Kňažko) chcel v auguste 2000 navrhnúť opatrenia, ktorými by sa trestalo porušovanie jazykového zákona. Podľa dôvodovej správy sa mal klásť prísny dôraz na kontrolu vyučovania a používania slovenského jazyka na národnostných školách. SMK proti návrhu protestovala, avšak ani koaliční partneri ho nepodporili, podporila ho len opozícia.
7. Zákon upravujúci hranice vyšších územných celkov bol prijatý v podobe výslovne nevýhodnej pre Maďarov. Aj zákon upravujúci spôsob voľby predsedov samosprávnych krajov a jeho realizácia sledoval rovnaký zámer: zrejme na základe protimaďarských pohnútok bol prijatý dvojkolový spôsob voľby predsedov VÚC. (Všetky ostatné voľby na Slovensku sú jednokolové.) Takáto úprava mala zabrániť tomu, aby bol za predsedu samosprávneho kraja zvolený maďarský kandidát. Samotné voľby do orgánov samosprávnych krajov, ich priebeh a výsledok v plnej miere odzrkadľovali protimaďarské postoje a nedôveru slovenskej politickej elity a slovenskej spoločnosti voči Maďarom (obzvlášť sa to prejavilo pri voľbách do orgánov trnavského a nitrianskeho samosprávneho kraja).
8. Na základe váhy SMK v koalícii mala funkcia predsedu parlamentu patriť Bélovi Bugárovi, koaliční partneri to však neprijali. Post predsedu Národnej rady napokon obsadil predseda Kresťanskodemokratického hnutia. Slovenská spoločnosť vraj ešte nebola pripravená na to, aby predsedom jej parlamentu bol Maďar. Aj samotný Béla Bugár sa vyslovil v tom zmysle, že slovenská politika ešte k takémuto kroku nedozrela. Dostál, Ondrej: Národnostné menšiny. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2002: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Zv. I. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2002, s. 209.
9. SMK získala šesť miest štátnych tajomníkov: ministerstva financií, ministerstve zahraničných vecí, ministerstva školstva, ministerstva kultúry, ministerstva hospodárstva a ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Ďalej obsadiStrana maďarskej koalície v slovenskej vláde la dva posty prednostov krajských úradov a 16 postov prednostov okresných úradov.
10. Existujú názory, že maďarská menšinová komunita má skôr ľavicové, ako pravicové cítenie a postoje, preto mnohí voliči počas volieb opustili SMK a hlasovali za slovenské ľavicové strany. Snahou SMK je udržanie týchto voličov, preto stavia na svoju kandidátnu listinu aj ľavicových kandidátov.
11. Predseda strany Béla Bugár vo svojom príhovore 25. mája 2002 podotkol, že roku 1998 prebrala nová vláda krajinu, ktorá zápasila s hospodárskou, finančnou a morálnou krízou, hlavnou úlohou bolo teda vyviesť krajinu z tejto krízy. Maďarskú menšinovú komunitu spoločenstvo zasiahla táto kríza v ešte väčšej miere. Kým krajina ako celok zápasila s 19 až 20 %-nou nezamestnanosťou, v oblastiach obývaných maďarskou menšinou dosiahla nezamestnanosť 20 až 30 %, na niektorých miestach dokonca až 40 %. Sú to katastrofálne čísla aj vtedy, ak berieme do úvahy, že v týchto regiónoch je pomerne vysoký podiel rómskeho obyvateľstva. SMK od začiatku svojho pôsobenia (a nie len od svojho vstupu do vlády) podporovala hlboké a rozsiahle reformy.
12. Pozri s. 42 – 43 knihy Bélu Bugára.
13. Dostál, Ondrej: Národnostné menšiny. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2003: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2003, s. 152.
14. Nie je náhodné, že v súvislosti s odôvodnenosťou a odbornou úrovňou novej maďarskej univerzity uzreli na Slovensku svetlo sveta mnohé kritické hlasy a obavy, prichádzajúce z rôznych strán, v prvom rade zo slovenskej strany. Najhlasnejšie dávali svoj názor najavo práve Nitrania, ktorí sa zrejme obávajú konkurencie.
15. Takéto situácie vznikajú v parlamente pri predkladaní návrhov na hlasovanie o nedôvere voči ministrom SMK (a iných koaličných strán). Z členov vlády za SMK dochádza najčastejšie k pokusom o odvolanie Pála Csákyho, zodpovedného za ľudské a menšinové práva a európsku integráciu (najmä za nezvládnutie problematiky Rómov a ich migráciu do západných krajín, za stav v oblasti európskej integrácie, za nedostatočné čerpanie finančných zdrojov EÚ). Dochádza však k prudkým útokom aj na Bélu Bugára ako podpredsedu Národnej rady a na Miklósa Durayho. Duraymu už hrozilo aj zbavenie poslaneckej imunity – navrhovatelia sa odvolávali na jeho údajnú nedostatočnú lojalitu voči štátu.
16. Podobný názor zastáva aj G. Mesežnikov, keď hodnotí činnosť SMK za rok 2003. Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2003: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2003, s. 70.
17. Tento apel sa nachádza na s. 133 jeho knihy z roku 2004. 18. Koalícia by v parlamente mohla znovu získať väčšinu, keby sa premiér vzdal funkcie. Poslanci, ktorí kvôli nemu odišli, by sa zrejme vrátili.
19. V parlamente pôsobí 22 nezávislých poslancov. Väčšina z nich opustila kluby dvoch slovenských strán vládnej koalície.
20. Na jednej strane je to premiér a jeho Slovenská demokratická a kresťanská únia spolu s Alianciou nového občana, na strane druhej je to SMK a Kresťanskodemokratické hnutie.
21. Napríklad v júni 2002, pri príprave pracovnej návštevy prezidenta Rudolfa Schustera do USA, neboli do delegácie zaradení predstavitelia SMK. Vraj až na základe intervencie americkej strany, konkrétne prezidenta Georga Busha bol do delegácie nakoniec prizvaný aj jeden vedúci predstaviteľ SMK (Pál Csáky). Bol to pre slovenskú politickú elitu dôležitý signál z viacerých hľadísk: úlohu SMK vo vláde hodnotí pozitívne aj vláda USA a želá si, aby ostala súčasťou vládnej moci aj po voľbách; z hľadiska integračných snažení by to totiž bol významný signál svetu o stave slovenskej demokracie. Iné podobné prípady v druhom vládnom cykle: v novembri 2002 nebol do delegácie SR na pražský summit NATO menovaný zástupca Maďarov, v decembri 2002 na kodanský summit EÚ nepozvali Pála Csákyho, ktorý je podpredsedom vlády zodpovedným za európsku integráciu. (Po protestoch SMK bol do delegácie dodatočne zaradený minister pôdohospodárstva Zsolt Simon.)
22. Napríklad vtedy, keď už po mnohý krát konštatoval, že vnútorné vzťahy v koalícii sú zlé, alebo vtedy, keď povedal, že „sa skončili zlaté časy s Migašom“. Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2003: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2003, s. 71 – 72.)
23. Dohodovanie medzi oboma diplomaciami vo veci zákona o Maďaroch v susedných štátoch bolo sprevádzané konfliktom a stratou vzájomnej dôvery medzi ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom a jeho štátnym tajomníkom za SMK Józsefom Berényim.
24. Medzi tieto nezhody možno zaradiť množiace sa protichodné vyjadrenia trojice Bugár – Csáky – Duray. Ide najmä o otázky týkajúce sa autonómie, vzťahu k maďarskému štátu a maďarským politickým stranám, resp. strategického postupu poslancov v Európskom parlamente. Roku 2002 ešte Béla Bugár vyhlasoval, že SMK nemá radikálne a umiernenejšie krídlo, existujú len rozdielne názory na parciálne problémy. Tieto však strana doteraz vždy dokázala zjednotiť. Podľa Bugára sa SMK za päť rokov svojej existencie stala homogénnou, dobre fungujúcou organizáciou.
25. Prvým takýmto prípadom bolo to, keď SMK ako jediná zo slovenských strán podporila Maďarskú republiku v záležitosti zaradenia kolektívnych menšinových práv do textu ústavnej zmluvy EÚ.
26. Exaktné výskumy potvrdzujú dlhodobý trend naznačujúci, že tretina slovenskej spoločnosti (30 až 35 %) sa voči Maďarom na Slovensku nestavia negatívne, avšak dve tretiny majú buď negatívny vzťah alebo nemajú vyhranený názor. – Začiatkom roka 1999 považovalo vstup SMK do vlády za správny krok len 36 % opýtaných Slovákov, kým 53 % z nich to považovalo za nesprávne. Podobný pomer bol aj v otázke opätovného zavedenia dvojjazyčných vysvedčení: za správne to považovalo 36 %, za nesprávne 51 % Slovákov. (Bútorov, Zora – Gyárfášová, Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In: Mesežnikov, Grigorij – Ivantyšyn, Michal [eds.]: Slovensko 1998 – 1999: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 1999, s. 240.)
27. Tento trend odzrkadľujú výsledky prieskumov každoročne realizovaných počas funkčného obdobia oboch Dzurindových vlád. Účinkovanie SMK vo vláde roku 2001 považovalo za správne dokonca 95 až 97 % respondentov maďarskej národnosti. (Gyárfášová, Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In: In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij [eds.]: Slovensko 2001: Súhrnná správa o stave spoločnosti: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Zv. I. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2002, s. 269.)
28. Tamtiež, s. 261.
29. Podľa prieskumov to považovalo za správne 58 % respondentov, za nesprávne 32 %. Je pozoruhodné, že prizvanie SMK do vlády malo väčšiu podporu medzi ženami, osobami s vyšším vzdelaním a obyvateľmi miest. (Bútorová, Zora – Gyárfášová, Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij [eds.]: Slovensko 2000: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2000, s. 304 – 305.)
30. Prívrženci strán koalície sa v priebehu prvého vládneho cyklu začali postupne zmierovať s účasťou SMK vo vláde. Roku 2001 hodnotilo účasť SMK vo vláde pozitívne 66 % respondentov, 25 % ju odmietalo. (Gyárfášov, Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij [eds.]: Slovensko 2001: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Zv. I. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2002, s. 269.)
31. Najlepšiu známku spomedzi vládnych strán dostala SMK nielen od prívržencov koalície (2,61), ale aj od prívržencov opozície (3,51). Čo sa týka hodnotenia všetkými respondentmi (3,30), dostala teda SMK v tejto „súťaži“ koaličných strán najlepšiu známku. (Bútorová, Zora – Gyárfášová, Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij [eds.]: Slovensko 2003: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2003, s. 238.)
32. Osobité postavenie SMK odzrkadľuje aj skutočnosť, že jej voličská základňa je stabilná, nemení sa a jej voliči neprechádzajú k iným stranám. SMK je strana s najstabilnejšou voličskou základňou. Gyula Bárdos, predseda parlamentného klubu SMK to charakterizoval tak, že „žiaľ, ešte nenadišiel čas, aby si Maďar na Slovensku mohol dovoliť dať svoj hlas slovenským stranám“. Interview s Gyulom Bárdosom v denníku Új Szó, 7. september 2002.
33. Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2002: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Zv. I. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2002, s. 64.
34. Podľa prieskumov podporuje maďarská menšina integráciu Slovenska do NATO a EÚ ako oveľa rozhodnejšie Slováci. Vstup do NATO podporuje 68 % Maďarov a 48 % Slovákov, proti je 24 % Maďarov a 41 % Slovákov, členStrana maďarskej koalície v slovenskej vláde stvo v EÚ podporuje 81 % Maďarov a 71 % Slovákov, proti je 14 % Maďarov a 20 % Slovákov. (Bútorová, Zora – Gyárfášová, Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij [eds.]: Slovensko 2000: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2000, s. 307.)
35. Predmetné hodnotenie je obsiahnuté v štúdii s názvom Národnostné menšiny. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2002: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Zv. I. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2002, s. 195 – 212.
36. Szabó, Gergely: Vitafórum az első szlovákiai médiahajón. In: Új Szó, 7. september 2002. 37. V záujme tohto strategického cieľa dala SMK do stávky aj svoju vlastnú hodnovernosť, keď ustúpila tlaku predstaviteľov euroatlantických inštitúcií a naliehaniu slovenskej inteligencie. Jedni aj druhí v júli a auguste 2001 (po prijatí zákona o reforme verejnej správy) viackrát – slovne i písomne – vyzvali politikov SMK, aby podriadili vlastné politické záujmy (a tým i špecifické záujmy maďarskej menšiny) integračným záujmom Slovenska a zotrvali v slovenskej vláde.
LITERATÚRA Béla, Bugár: Olyan országban élek… Magyarokról és szlovákokról, mulasztásokról és lehetőségekről. Bratislava: Kalligram 2004, s. 192. Bútorová, Zora – Gyárfásová, Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In: Mesežnikov, Grigorij – Ivantyšyn, Michal (eds.): Slovensko 1998 – 1999: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 1999, s. 233 – 272. Bútorová, Zora – Gyárfásová, Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2000: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2000, s. 281 – 324. Bútorová, Zora – Gyárfásová, Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2003: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2003, s. 229 – 263. Dostál, Ondrej: Národnostné menšiny. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2002: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Zv. I. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2002, s. 195 – 212. Dostál, Ondrej: Národnostné menšiny. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2003: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2003, s. 151 – 166. Gyárfásová, Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In: Kollár, Miroslav –Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2002: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2001, s. 241 – 284. Gyárfásová, Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2001: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Zv. I. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2002, s. 291 – 331. Gyárfásová, Oľga – Velšic, Marián: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: Mesežnikov, Grigorij – Ivantyšyn, Michal (eds.): Slovensko 1998 – 1999: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1999, s. 17 – 114 Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2000: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2000, s. 17 – 124. Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2002: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Zv. I. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2002, s. 19 – 125. Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2003: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2003, s. 19 – 112. (Preložila Štefánia Kecskeméthyová)

HAMBERGER, JUDIT. Strana maďarskej koalície v Slovenskej vláde. In Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004. ISBN 978-80-89249-16-9.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13