„Som za zrušenie maďarských škôl” – Reakcia


Prednedávnom sme uverejnili článok, kde sme sa snažili poukázať na zlé vyučovanie slovenčiny na maďarských školách. Nebudeme sa osobitne venovať všetkým reakciám na tento článok, ktoré kolujú odvtedy po internete. Budeme reagovať len na jeden článok od pani Nory-Soul Slížovej, ktorý bol zverejnený na stránke sme.sk pod názvom „Som za zrušenie maďarských škôl“ . Tento článok totiž obsahuje veľa tých otázok a nedorozumení, ktoré potrebujú vysvetlenie. Nasledujú citáty z článku pani Slížovej a reakcia na ne (gramatické chyby autorky sme neopravili):

„Téma maďarskej menšiny na slovensku je problematická otázka, dôvodov je viac. Primárne je to extrémizmus.“

Prvotný problém na Slovensku je ten, že ak sa na stôl dostane otázka národnostných menšín (hlavne maďarskej), to sa u niektorých Slovákov automaticky spája s extrémizmom. V každej demokratickej spoločnosti by malo byť povinnosťou štátu, aby sa postaral aj o požiadavky svojich národnostných menšín. To, že maďarská menšina sa dožaduje svojich práv, nie je prejavom extrémizmu, ale normálnou reakciou.

„Po prečítaní si osnov slovenského jazyka pre základné školy s vyučovacím jazykom maďarským sa mi zježili vlasy. Ich obsah je totiž na úrovni osobitných škôl.
…Moja predstava a aj vlastná skúsenosť s maďarskou ZŠ bola tá, že žiaci sa učia to isté ako na slovenských školách a plus majú maďarský jazyk. Ich vedomosti zo SJ MUSIA byť na úrovni ich rovesníkov.

Význam maďarských škôl spočíva práve v tom, že celé vyučovanie prebieha po maďarsky, s dôrazom na osvojenie si maďarských dejín, literatúry a kultúry. Vzdelávanie je totiž vždy najúčinnejšie v materinskom jazyku žiaka. Slovenský jazyk sa učia maďarské deti už od prvého ročníka. Žiaci sa zároveň učia v rámci každého predmetu aj slovenskú odbornú terminológiu, ale učivo si najprv osvoja po maďarsky.

Treba si uvedomiť, že maďarské školy vznikli predovšetkým na pestovanie a osvojenie si maďarskej kultúry. Keby fungovali tak ako píše autorka, teda by boli rovnaké ako slovenské školy, v čom by bol medzi nimi zásadný rozdiel? Asi len v tom, že sa tam rozpráva aj po maďarsky. Ďalším problémom autorky je, že napriek maďarských koreňom nechápe alebo nechce pochopiť, prečo malé dieťa maďarských rodičov neovláda slovenčinu (pozri nižšie).

„Niekde v základných princípoch pri schvaľovaní týchto osnov sa musela stať veľká chyba. Kompetentní museli pozabudnúť na mini fakt, že sme na Slovensku… Jazyk krajiny, v ktorej dobrovoľne žijem, je jazyk, ktorý musím ovládať primárne. Z jednoduchého dôvodu, pretože je to úradný jazyk. V preklade, ak idem na úrad, musím vedieť sa dohovoriť.
Jazyk menšiny v tomto prípade maďarský jazyk, je výsada a príležitosť rozšíriť svoje vedomosti. Rodičia, ktorí sa rozhodnú zapísať svoje deti do maďarskej školy by to mali činiť preto, že ich dieťa nemá problém so slovenčinou a zvládne jeden jazyk navyše, teda maďarčinu. Ak svoje dieťa prihlásia do maďarskej školy preto, že mu slovenčina veľmi nejde, robia medvediu službu dieťaťu a začínam mať pochybnosti, či chápu význam úradného jazyka.“
(Autorka v článku dodáva, že nie je rasistka a nemá nič proti Maďarom.)

Kľúčovým momentom článku pani Slížovej je práve táto časť. Podľa jej názoru by mali vedieť občania Slovenska rozprávať predovšetkým po slovensky. Tým prakticky popiera existenciu národnostných menšín na Slovensku, pretože menšiny ako materinský jazyk nepoužívajú slovenčinu. Zabúda ale na fakt, že jedným z prvotných charakteristických znakov národnostných menšín je práve ich jazyk. Podmienku, ktorú tu predkladá autorka, teda aby menšiny rozprávali primárne po slovensky, národnostné menšiny nemôžu splniť. Toto sa totiž logicky vylučuje. Maďarský jazyk sa učia Maďari nie v rámci voľného času alebo ako nejaký koníček (napr. ako sa niektorí učia angličtinu, francúzštinu), ale od narodenia je to ich prvotný komunikačný jazyk.

Už samotná slovenská vláda uznala, že obyvatelia Slovenska patria do rôznych jazykových skupín. Autorka článku však o tomto evidentnom fakte očividne  nemá vedomosť. Síce podľa jej vyhlásenia nie je rasistkou, predsa však je sprostredkovateľkou krajne extrémistických, šovinistických názorov. Do jej deformovaného pohľadu sa zmestia len tí Maďari, ktorí sú ochotní rozprávať predovšetkým po slovensky, teda asimilovaní Maďari a tí, ktorým nezáleží na ich maďarských koreňoch a považujú sa skôr za Slovákov (ideálnym príkladom je práve autorka článku, vraj s maďarskými koreňmi).

Otázka pre autorku: Podľa Vás, milá pani Slížová, koľko šesťročných maďarských detí žijúcich napríklad na Žitnom ostrove nemá žiadny problém so slovenským jazykom? Tých totiž nie je veľa. Dieťa, ktoré vyrastá v maďarskom prostredí totiž nerozpráva po slovensky a práve preto chodí do školy, aby sa slovenčinu naučilo. Snaží sa osvojiť si slovenčinu aspoň na takej úrovni, na akej to od neho štát vyžaduje. Ale to nie je tá predstava, ktorú reprezentuje autorka článku.

Opakujúcim sa problémom autorky je nielen nevedomosť a neznalosť etnickej mapy bývalého Uhorska, ale ani Slovenska. Autorka si nevie predstaviť, že na Slovensku existujú čisto maďarské regióny a že existujú maďarské deti, ktoré sa do veku šesť rokov nemajú kde stretnúť so slovenčinou.
Ľudia, ktorí nepoznajú históriu homogenizujúcich národných štátov (slovenského, českého, či už maďarského), vychádzajú len z prítomnosti („sme na Slovensku“). Títo ľudia si ľahko osvojujú „väčšinovú mentalitu“ a zabúdajú na práva menšín, ktoré patria medzi základné ľudské práva.

„Rodičia, ktorí sa rozhodnú zapísať svoje deti do maďarskej školy by to mali činiť preto, že ich dieťa nemá problém so slovenčinou a zvládne jeden jazyk navyše, teda maďarčinu.“

Na tomto názore je udivujúce to, ako niekto zásadne vyžaduje od malého šesťročného dieťaťa, aby bez problémov ovládalo dva jazyky. Dokonca by bolo najlepšie to, aby slovenčinu vedelo lepšie ako materinský jazyk, veď žijeme na Slovensku.
Pre autorku nejde o to, aby daný človek skutočne vedel v dospelosti komunikovať po slovensky za pomoci dobrej výučby jazyka. Ide jej o to, aby na Slovensku už aj šesťročné neslovenské dieťa vedelo plynule po slovensky, aj na úkor materinského jazyka.

„Myslím si, že osnovy SJ na stánke Slovenského pedagogického ústavu pre školy s vyučovacím jazykom maďarským sú prejavom extrémizmu a v skratke sú smiešne, pretože, svojím obsahom nepripravujú žiakov adekvátne. Žiak z maďarskej školy by mal byť schopný bez väčších problémov prestúpiť na druhý stupeň do slovenskej školy. Jeho vedomosti by mali byť v rozsahu jeho slovenských rovesníkov, pretože maďarský jazyk študoval ako plus a nie na úkor slovenského jazyka.

V prípade neslovenských detí by osvojenie slovenčiny nemalo ísť na úkor materinského jazyka. A nie naopak. Slovenčina pre dieťa s maďarským materinským jazykom bude, či chceme alebo nie, vždy len cudzím jazykom.

Učebné osnovy pre základné školy vyhotovuje Ministerstvo školstva. Článok o zmene výučby slovenčiny na maďarských školách vznikla ako reakcia na tento neefektívny systém výučby. Ako bolo uvedené, ministerstvo nechce dovoliť, aby sa slovenčina na maďarských školách vyučovala systémom cudzieho jazyka. Podobne, ako autorka, aj ministerstvo vyžaduje, aby maďarské dieťa bolo v znalosti slovenského jazyka na úrovni slovenského dieťaťa. Takže vôbec neprihliada na to, z akého prostredia takéto dieťa prichádza a  aké vedomosti zo slovenského jazyka má.

„Pretože nech sa snažím akokoľvek, nedokážem pochopiť fenomén –   ako sa nedá naučiť sa jazyk krajiny kde žijem viac ako 5 rokov, kde som sa dokonca narodila, ktorý som sa učila v škole, atď. Akú veľkú snahu musí človek vyložiť, aby sa ten jazyk nenaučil, aby odignoroval 99 percent populácie, ktorá tým jazykom hovorí a 90 percent, ktorí hovoria primárne po slovensky.“

Myslieť si, že Maďari sa nechcú, alebo sa bránia naučiť slovenčinu, je veľký omyl. Konkrétne aj náš článok smeroval k tomu, aby sa zefektívnila výučba slovenčiny na maďarských školách, s prihliadnutím na cieľovú skupinu. Náš článok v žiadnom prípade nešíril myšlienku zániku slovenčiny na školách.

„Pretože mať maďarskú národnosť sa podľa týchto osnov rovná –  nevedieť po slovensky a nevážiť si svoju krajinu a považovať slovenský jazyk za cudzí. A to je celé zlé.“

Autorka uzatvára svoj článok týmto názorom a zároveň dodáva, že je za zrušenie maďarských škôl. Ako bolo uvedené vyššie, nikto nemá záujem slovenčinu ignorovať. Slovenčina je úradným jazykom na Slovensku a to je fakt, ktorý si každá národnostná menšina uvedomuje. Práve preto treba pracovať na tom, aby sa slovenčina vyučovala aj v školách národnostných menšín čo najlepším spôsobom. A to je učiť ju adekvátne k jazykovým schopnostiam maďarských detí a prihliadať na prostredie, v ktorom žijú. Učiť ich slovenčinu tak, ako keby slovenčina bola ich materinským jazykom, jednoducho nie je efektívny spôsob výučby, lebo deti sa ju tak naučia horšie a pomalšie. Je len opäť na počudovanie, ak autorka pod týmito požiadavkami chápe neváženie si krajiny a extrémizmus.

Podporte náš článok na vybrali.sme.sk ❭❭❭