Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom a menné zoznamy Maďarov určených na presídlenie


Podľa predstáv OÚ na juhozápadnom Slovensku sa malo uskutočniť obsiahle vysídlenie, ktoré sa malo týkať vlastne všetkých regiónov: veľkej časti Žitného ostrova, dolného Považia, územia medzi Novými Zámkami, Komárnom a Štúrovom, ako aj južného Pohronia, pričom percento určených na vysídlenie, hlavne v západnej časti Žitného ostrova, v okolí Komárna a vo viacerých pohronských obciach sa priblížilo a v niekoľkých prípadoch aj prekročilo 50% miestneho maďarského obyvateľstva.

Vysídlením v rámci paritnej výmeny obyvateľstva v západnej časti Žitného ostrova mali byť zasiahnuté v najväčšej miere obce Podunajské Biskupice, Kalinkovo, Hamuliakovo, Veľká Paka, Trnávka, Macov, Štvrtok na Ostrove, Malinovo, Tomášov, Maslovce a Vojtechovce; v centrálnej časti Žitného ostrova obce Mad, Kútniky, Povoda a Boheľov; vo východnej časti Žitného ostrova a v okolí Komárna a Nových Zámkov obce Nová Stráž, Čalovec, Kameničná, Kolárovo, Zemné, Imeľ, Nesvady, Martovce, Iža, Svätý Peter, Pribeta a samotné mestá Komárno a Nové Zámky. Na dolnom Považí presídľovacie orgány plánovali predovšetkým vysídlenie obcí Jelka, Sládkovičovo, Malá Mača, Veľká Mača, Topoľnica, Horné Saliby, Dolné Saliby, Kráľov Brod, Trstice, Diakovce, Tešedíkovo, Žihárec, Vlčany a Neded; na južnom Pohroní obce Mochovce, Dolná Seč, Horná Seč, Malé Kozmálovce, Nový Tekov, Bory, Kukučínov, Malý Pesek, Zbrojníky, Jur nad Hronom, Hontianska Vrbica, Tekovské Lužany, Hulvínky, Vozokany nad Hronom, Svodov, Trhyňa a Malé Ludince.

Podľa menného zoznamu sa vysídleniu na juhozápadnom Slovensku mali vyhnúť iba niektoré obce na Žitnom ostrove, v oblasti Senca a severovýchodne od Štúrova, ako aj maďarský jazykový ostrovov v okolí Nitry. Takisto sa paritná výmena obyvateľstva nemala vzťahovať na obce so slovenskou väčšinou, ako ani na tie, ktoré mali síce maďarskú väčšinu, ale ich obyvateľstvo bolo čiastočne slovenského pôvodu, alebo tvorili jazykové ostrovy (napr. Hurbanovo, Dulovce, Málaš, Ondrejovce, Žemliare, Horný Ohaj, Horná Kráľová). Maďarské obyvateľstvo týchto obcí považovali slovenské osídľovacie úrady za ľahšie asimilovateľné, preto s ich vysídlením ani nepočítali.

V južných okresoch stredného a východného Slovenska OÚ už nepočítal s takým rozsiahlym vysídlením, ako na juhozápadnom Slovensku. V týchto regiónoch naplánoval vysídlenie obyvateľov tých miest, ktoré sa pokladali za regionálne centrá (Šahy, Lučenec, Rimavská Sobota, Tornaľa, Rožňava, Moldava nad Bodvou, Košice, Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany) a obyvateľov obcí, ktoré ich spájali s maďarským etnickým územím alebo maďarskou štátnou hranicou, aby tieto mestá boli v budúcnosti obkľúčené slovenskými obcami.

Tabuľka 2
Prehľad Maďarov určených na presídlenie na príklade niekoľkých obcí:

Obec Obyvatelia v roku 1930 Počet a percentuálny podiel Maďarov určených na presídlenie
Celkovo Z toho Maďari % Podľa V. čl. Dohody % Podľa VIII. čl. Dohody Spolu %
§ 1-4. § 5. %
Borša 1 097 843 76,0 426 50,5 57 2 7,0 485 57,5
Buzica 1 090 732 67,2 525 71,7 1 0,1 526 71,9
Dolná Seč 557 459 82,2 47,1 88 19,2 304 66,2
Gemerček 225 205 91,1 119 58,0 9 4,4 128 62,4
Horné Saliby 3 833 3 454 90,1 1 532 44,3 1 532 44,3
Klin nad Bodrogom 293 194 66,2 150 77,3 5 2,6 155 79,9
Neded 4 597 4 276 93,0 1 868 43,7 203 4,7 2 071 48,4
Nesvady 5 128 4 628 90,2 2 787 60,2 400 8,6 3 187 68,9
Nitra nad Ipľom 444 317 71,4 64,0 8 2,5 211 66,6
Perín 1 290 919 71,2 823 89,5 4 0,4 827 90,0
Pinciná 482 379 78,6 209 55,1 209 55,1
Stránska 363 327 90,1 150 45,9 59 18,0 209 63,9
Tekovské Lužany 2 853 2 301 80,7 945 41,1 325 14,1 1 270 55,2
Veľká Paka 806 782 97,0 419 53,6 6 0,8 425 54,3
Zacharovce 358 312 87,1 229 73,4 16 5 6,7 250 80,1

Z menných zoznamov osôb určených na presídlenie do Maďarska vyplýva, že československá strana chcela viaceré rozhodnutia Dohody o výmene obyvateľstva obísť. Nezhoduje sa už ani počet osôb, určených na výmenu podľa V. článku Dohody. Kým sa na presídlenie z Maďarska podľa údajov z 27. júna 1946 prihlásilo 97 610 Slovákov, československé úrady chceli zo Slovenska vysťahovať 106 398 (resp. 105 047) Maďarov, čiže počet Maďarov určených na presídlenie v rámci paritnej výmeny o 10% prekročil počet Slovákov, ktorí sa chceli presídliť z Maďarska na Slovensko.

Ešte väčšie rozhorčenie vyvolalo v Maďarsku a medzi Maďarmi na Slovensku počet tých Maďarov, ktorých určili na presídlenie podľa VIII. článku Dohody ako tzv. veľkých vojnových previnilcov. Bolo ich viac ako 23 tisíc, spolu s rodinnými príslušníkmi 73.187 osôb. Určenie takého veľkého počtu „vojnových previnilcov“ umožnil československým úradom nepresne skoncipovaný VIII. článok Dohody o výmene obyvateľstva, ktorý nestanovil maximálny počet tzv. veľkých vojnových previnilcov, ktorých mohlo Československo nad rámec paritnej výmeny jednostranne presídliť do Maďarska a taktiež neurčil posledný termín vynesenia právoplatného rozsudku.

To všetko zapríčinilo, že slovenské ľudové súdy – ktoré dostali príkaz na odsúdenie čím viac osôb maďarskej národnosti – obvinili a odsúdili tisíce Maďarov, často iba za to, že boli členmi maďarských politických strán alebo iných maďarských organizácií alebo sa v roku 1938 zúčastnili osláv príchodu maďarského vojska do ich obce. Napriek tomu, že slovenským ľudovým súdom, ktoré fungovali do 31. decembra 1947, sa podarilo aj tak odsúdiť iba 4812 Maďarov,[30] slovenské presídľovacie orgány už v lete 1946 sa cítili byť oprávnení na to, aby sa pokúsili jednostranne presídliť do Maďarska niekoľko desiatok tisíc Maďarov ako „vojnových previnilcov“.

Kým Maďarov určených na presídlenie v rámci paritnej výmeny vyberali výlučne z maďarských miest a obcí južného Slovenska, do menných zoznamov tzv. vojnových previnilcov sa už vo veľkom počte dostali aj maďarskí obyvatelia okresov s malým počtom maďarských obcí, ako aj Maďari žijúci v slovenskom prostredí, hlavne v mestách stredného a severného Slovenska. Z menných zoznamov je zrejmé, že vysídlenie plánované pod zámienkou vojnového previnenia nemalo za cieľ presídlenie ozajstných vojnových previnilcov, ale zvýšenie počtu Maďarov, ktorých by bolo možné presídliť do Maďarska.

Plánované presídlenia podľa V. a VIII. článku Dohody o výmene obyvateľstva

Mapa 2 – Plánované presídlenia podľa V. a VIII. článku Dohody o výmene obyvateľstva

Dokonca sa na zoznam „vojnových previnilcov“ aj na južnom Slovensku dostalo často celé obyvateľstvo mnohých maďarských obcí alebo regiónov (aj takých, ktoré paritná výmena mala úplne obísť), aby sa aj tým zvýšil počet obcí, ktoré by sa dali osídliť slovenským obyvateľstvom. Charakteristickým príkladom toho sú obce tzv. Medzičiližia na Žitnom ostrove, na väčšinu ktorých sa paritná výmena vôbec nemala vzťahovať, avšak do zoznamu „vojnových previnilcov“ boli zaradení skoro všetci ich maďarskí obyvatelia.

Tabuľka 3
Prehľad počtu osôb maďarskej národnosti určených na presídlenie z obcí Medzičiližia:

Obec Obyvatelia v roku 1930 Počet a percentuálny podiel Maďarov určených na presídlenie
Celkovo Z toho Maďari % Podľa V. čl. Dohody % Podľa VIII. čl. Dohody Spolu %
§ 1-4. § 5. %
Baloň 694 663 95,6 698 105,3 698 105,3
Čiližská Radvaň 1 031 797 77,3 275 34,5 691 86,7 966 121,2
Kľúčovec 403 392 97,3 368 93,9 368 93,9
Medveďov 730 692 94,8 215 31,1 431 62,3 646 93,3
Pataš 932 720 77,3 600 83,3 600 83,3
Sap 678 652 96,2 593 90,9 593 90,9
Topoľovec 707 695 98,3 424 61,0 424 61,0

Podobným príkladom boli štyri maďarské obce na okolí Nitry, patriace do okresu Zlaté Moravce. Z titulu vojnového previnenia sa v nich počítalo s vysídlením nepomerne veľkej časti maďarského obyvateľstva, kým ostatné obce maďarského jazykového ostrova, patriace do okresu Nitra, vysídlenie na základe VIII. článku Dohody – podobne paritnej výmene – malo úplne obísť.[31]

Tabuľka 4
Prehľad počtu osôb maďarskej národnosti určených na presídlenie z obcí okresu Zlaté Moravce:

Obec O byvatelia v roku 1930 Po čet a percentuálny podiel Maďarov určených na presídlenie
Celkovo Z toho Maďari % Podľa V. čl. Dohody % Podľa VIII. čl. Dohody Spolu %
§ 1-4. § 5. %
Jelenec 1 309 843 64,4 792 93,9 792 93,9
Kolíňany 1 017 714 70,2 561 78,8 561 78,8
Ladice 897 746 83,2 822 110,2 822 110,2
Žirany 1 029 951 92,4 487 51,2 487 51,2

Podľa predstáv Osídľovacieho úradu pre Slovensko výmena obyvateľstva sa mala začať už koncom septembra 1946. Predstavitelia OÚ najprv 12., potom 14. septembra vyhľadali Úrad zmocnenca pre hájenie záujmov maďarských presťahovalcov v Bratislave, aby odovzdali zmocnencovi maďarskej vlády Ferencovi Wagnerovi zoznamy osôb pre prvé štyri transporty, ale transportné listiny zamestnanci úradu neboli ochotní prevziať.[32] Maďarská vláda totiž už pred odovzdaním menných zoznamov osôb určených na presídlenie, ako aj na nasledujúcich rokovaniach neustále upozorňovala československú stranu, že kvôli početným diskutabilným rozhodnutiam Dohody a hlavne kvôli masovému obvineniu a odsúdeniu Maďarov na Slovensku a ich zaradeniu medzi presídlencov pod zámienkou vojnového previnenia, nesúhlasí so začatím výmeny obyvateľstva. Maďarská strana na rokovaniach o vyriešenie diskutabilných otázok stanovila prvoradou podmienkou prevzatia tzv. vojnových previnilcov právoplatný rozsudok vynesený do vypršania pôvodnej účinnosti nariadenia SNR o ľudovom súdnictve, t. j. do 15. mája 1946 a aby ich počet neprevýšil 999 osôb.[33]

Maďarskú vládu na začatie výmeny obyvateľstva napokon donútila ďalšia vlna deportácií maďarského obyvateľstva do Čiech, ktoré sa uskutočnili medzi novembrom 1946 a februárom 1947 s použitím ozbrojených vojenských síl. V rámci akcie za neľudských podmienok odsunuli zo Slovenska do českých krajov celkovo 41 666 osôb maďarskej národnosti.[34]

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7