Št, 28. marca 2024.

Opäť na prvom mieste

Slnečné lúče sa silou-mocou snažia pretlačiť cez husté novembrové oblaky nad obcou. Napriek tomu je veľmi príjemne, bezvetrie a vyzerá to tak, že tento deň sa daždivé počasie predchádzajúcich dní nebude opakovať. Zo železničnej stanice kráčam dlhou ulicou, ktorá vedie k centru obce Tvrdošovce. Je to ulica ozaj poriadne dlhá, ale veď nie je čomu sa čudovať: som v najväčšej maďarskej obci Slovenskej republiky. Mnohí by teraz mohli hneď protirečiť, že dlhá ulica ešte nemusí znamenať, že práve táto obec je na čele rebríčka medzi obcami, kde žijú prevažne obyvatelia maďarskej národnosti. V Tvrdošovciach je to však tak…

Podľa údajov posledného sčítania obyvateľov a bytov na Slovensku (2011) dostávame obraz aj o tom, ktorá obec ešte nemá privilégiá mesta – pritom je tou najväčšou maďarskou. V roku 2011 to teda boli Tvrdošovce v okrese Nové Zámky. Je zaujímavé, že veľký konkurent, samozrejme, v dobrom a predovšetkým trocha tak aj symbolistickom zmysle slova, je ďalšia obec Novozámockého okresu: Dvory nad Žitavou. Pri sčítaní obyvateľov pred desiatimi rokmi, v roku 2001, totiž prvenstvo získali práve Žitavskodvorčania. Bolo to vtedy prvenstvo iba o vlások, rovnako ako teraz víťazstvo Tvrdošovčanov. Obec Tvrdošovce sa nachádza v Podunajskej nížine, leží 15 km severozápadne od Nových Zámkov a patrí do mikroregiónu Cergát – Váh. Rozprestiera sa približne na 5 560 hektároch, toho času má 5 306 obyvateľov.

Bohatá história obce

Aj starosta obce Marián Tóth sa iba usmieva, keď mu spomeniem „konkurenciu“ alebo skôr rivalitu medzi dvomi obcami toho istého okresu. „Ozaj je to veľmi zaujímavé, že sú to dve miesta z jedného regiónu, teda dvoch od seba neďalekých obcí. Raz je na tom o niečo lepšie jedna obec, raz my. Naposledy to boli údaje v náš prospech, predtým žilo viac obyvateľov v Dvoroch nad Žitavou,“ hovorí starosta, s ktorým sa rozprávam v jeho vkusne zariadenej kancelárii.

Zo súčasnosti sa zrazu vraciame do dávnej minulosti, k bohatej histórii Tvrdošoviec, lebo je toho neúrekom, čo je možné vyzdvihnúť. „História našej obce je veľmi bohatá na udalosti a je pospájaná s mnohými významnými osobnosťami. Keď chcem niečo dôležité vyzdvihnúť z toho najstaršieho obdobia, určite nemôžem vynechať fakt, že prvé znaky osídlenia sú už zo staršej doby bronzovej. Dôkazy sú jednoznačné, pochádzajú z roku 1958 a spájajú sa s menom profesora Kolníka a jeho pracovného tímu, ktorý tu robil archeologické vykopávky.  Podľa ďalšieho významného archeológa profesora Ondrochova sú dôkazy o tom, že asi dva – tri kilometre južne od dnešných Tvrdošoviec sa tiahol Limes Romanus. Vykopávky okolo našej obce robil aj pražský archeológ profesor Eisner, podľa ktorého sú dôkazy o tom, že na tomto území žili aj Rimania. Niekoľko historických prameňov dokazuje, že v týchto regiónoch boli aj maďarské osídlenia. Datuje sa to na roky okolo 970 až 1020,“ vymenúva udalosti z tej najdávnejšej minulosti starosta obce Marián Tóth.

Z ďalších významných historických udalostí súvisiacich s obcou Tvrdošovce starosta poukazuje na to, že podľa archívu ostrihomskej kapituly prvá písomná práca pochádza z roku 1221. Zdôrazňuje významný fakt, že Tatári v roku 1241 pre močaristú pôdu osadu obišli.  Významným medzníkom bol aj rok 1332, vtedy panovník Karol Róbert z Anjou uvádzal osadu pod názvom Turdesqed.

„V 16. storočí sa už osada spomína ako vyspelá stredisková obec. Právo mestečka Mezőváros udeľuje cisár Ferdinand III. Veľmi búrlivá bola pre obec druhá polovica 17. storočia. Vtedy totiž asi 50-tisíc Turkov obkľúčilo novozámockú pevnosť, kde okrem vezíra bolo jedenásť pašov. Bola to jedna z najväčších výprav do strednej Európy. V septembri 1663 sa Adam Forgács Turkom vzdal. Až v roku 1685 sa podarilo cisárskemu vojvodcovi Karolovi Lotrinskému novozámockú pevnosť dobyť,“ vyzdvihuje ešte z tých dôležitejších udalostí starosta obce. Ďalej spomenie Rákócziho povstanie, ale i to, že počas panovania Márie Terézie sa Tardoskedd na trase viedensko-budínskej hradskej stalvýznamným mestečkom s právom trhov.

K maďarskej národnosti sa hlási 63 percent obyvateľov

Po bohatom rozbore minulosti sa postupne dostávame až do diania súčasných dní v obci. A to konkrétne ešte raz k vlaňajšiemu sčítaniu obyvateľstva a bytov. „Vlani sa k maďarskej národnosti hlásilo okolo 63 percent našich obyvateľov. Podľa môjho názoru však u nás je viac Maďarov. Z tých zostávajúcich 37 percent minimálne polovica. V obci máme tri materské školy, a to dve s maďarským vyučovacím jazykom, jedna je štátna, druhá cirkevná. Máme aj materskú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Veľké základné školy, to znamená s ročníkmi 1. – 9., máme aj s maďarským vyučovacím jazykom, aj so slovenským vyučovacím jazykom. Maďarská škola eviduje 173 žiakov, slovenská okolo 290 žiakov. Po absolvovaní základnej školy si môžu žiaci vybrať zo stredných škôl napríklad v Nových Zámkoch, v Dvoroch nad Žitavou, v Bratislave, prípadne v Galante. Spoje do týchto miest sú celkom vyhovujúce, veď naša obec leží na hlavnej trase železníc Bratislava – Nové Zámky,“ prízvukuje starosta.

Poľnohospodárske družstvo stále dominuje

Keď prechádzame na tému pracovných príležitostí v obci, na prvom mieste jednoznačne vyzdvihuje poľnohospodárske družstvo. Z minulosti iba jeden dodatok: v Tvrdošovciach bolo to klasické Jednotné roľnícke družstvo založené 24. februára 1950.  Samozrejme, doba sa odvtedy veľmi zmenila, žiaľ, v mnohých dedinách a obciach boli úplne zlikvidované družstvá, ktoré dlhé roky zabezpečovali živobytie mnohým rodinám, často vlastne aj celej obci. Tvrdošovce sa však nedostali na túto nepríjemnú listinu. Poľnohospodárske družstvo naďalej hospodári úspešne a vždy sa snaží vymyslieť niečo nové, pestovať odrody, ktorými sa môže uplatniť na dnešnom náročnom voľnom trhu. V zimnom období zamestnáva okolo 120 ľudí, no počas letných sezónnych prác je to aj cez 300 pracujúcich v našom družstve. A to sú v súčasnosti ozaj pekné ukazovatele. To najnovšie, čo teraz družstvo pestuje, je rakytník, ktorý tvrdošovskí poľnohospodári pestujú na rozlohe približne 12,5 hektára. Ide o veľmi vzácny druh ovocia bohatého na vitamíny, ktoré tvorí základ pri výrobe rôznych nápojov. Družstvu sa však darí aj v ďalších oblastiach, čo je, samozrejme, na nemalé potešenie pre mnohých, ktorí sa tam môžu zamestnať,“ hovorí starosta.

Z ďalších pracovných ponúk v obci zdôrazňuje činnosť niekoľkých malých podnikateľov, výrobcov plastových okien, pracujúcich v oblasti stavebníctva a nákladnej dopravy. Z aktívne činných obyvateľov sa má možnosť priamo v obci zamestnať asi do 500 ľudí. Ostatní aktívni obyvatelia obce dochádzajú za zamestnaním do Bratislavy, Nových Zámkov, Šale či do Galanty. Ďalšou významnou možnosťou zamestnať sa je podľa starostu podnik s vlastníckou účasťou Tvrdošoviec Coop servis v Nových Zámkoch. Tento podnik má približne 120 zamestnancov, z toho 50 – 70 práve z Tvrdošoviec. Miera nezamestnanosti v obci je 8- až 10-percentná, čo nie je až také hrozné. Určite má obec výhodu v tom, že na okolí je viac väčších miest, či sú to už Nové Zámky, Šaľa alebo Galanta.

COOP Jednota zatiaľ bez väčšej konkurencie

 Zásobovanie obyvateľstva potravinami v Tvrdošovciach zabezpečuje COOP Jednota, no sú tu aj ďalšie predajne, ktoré sa špecializujú na iný ako potravinársky tovar. „Určite je to len otázka času, kedy nás oslovia veľké obchodné reťazce, veď ich zámer je jednoznačný, a to neustále rozširovať sieť svojich predajní. Zatiaľ však Jednota vystačí, je bez konkurencie. Určite opätovne môžem vyhlásiť, že aj s nákupmi je to tak, že blízkosť napríklad Nových Zámkov zohráva svoju úlohu. Čo sa týka ďalších našich služieb, spomenul by som zabezpečenie obedov a celodennej sociálnej starostlivosti pre našich dôchodcov a tiež starostlivosť o ľudí, ktorí si takúto službu vyžadujú. V obci máme obvodného lekára, žiaľ, sociálny dom pre dôchodcov, prípadne zdravotne ťažko postihnutých, ešte nie. To sa budeme snažiť v blízkej budúcnosti určite zabezpečiť. Bol by to určite jeden z krokov k tomu, aby sme sa ešte viac priblížili k štatútu mesta. Okrem toho potrebujeme zatraktívniť oblasť cestovného ruchu a turistiky. Momentálne naše termálne kúpalisko funguje iba v letnej prevádzke a neposkytuje možnosti napríklad stravovania, chýbajú objekty, ktoré by slúžili na ubytovanie turistov, prípadne návštevníkov obce. Ja to vidím tak, že pokiaľ aj v týchto oblastiach budeme môcť poskytnúť kvalitnejšie služby, mestský štatút sa k nám priblíži už iba na krôčik.

Kultúrnych pamiatok máme niekoľko. Na prvom mieste by som azda vyzdvihol rímsko-katolícky Kostol sv. Štefana, ktorý bol postavený v rokoch 1707 až 1725 a získal svoju súčasnú jednoloďovú formu s vedľajším oltárom. Významnou pamiatkou kostola je drevený reliéf Panny Márie s nápisom ROMA 1532, ktorý sa v minulosti nachádzal na Rákócziho pomníku. V roku 2001 sme odhalili sochu sv. Štefana. Jednou z najvýznamnejších pamiatok obce je Rákócziho pomník, ktorý sa nachádza pri novom cintoríne. Na pomníku sa nachádza obrázok F. Rákócziho II. Pomník padlých na počesť obetí I. svetovej vojny bol postavený v roku 1941 a neskôr sem boli umiestnené aj pamätné tabule s menami padlých v II. svetovej vojne. V roku 1993 obec tento pomník renovovala. Bol odhalený tiež Pamätný stĺp na počesť obetí v rokoch 1848 – 1949. A určite nemôžem vynechať, že vďaka niekoľkým sponzorom sme dali do poriadku aj hrob slávneho rodáka našej obce, vynikajúceho futbalistu, bývalého československého reprezentanta Juraja Szikoru. Žiaľ, opustil nás v mladom veku, mal 58 rokov. Preslávil sa predovšetkým svojím fantastickým výkonom, keď v roku 1966 na Maracane v Brazílii dal gól vtedy úradujúcim majstrom sveta pri remíze 2:2. Miestne noviny ho vtedy nazvali bielym Pelé. Na nášho Gyuriho sme ozaj veľmi hrdí. Ako hráč sa predstavil v kluboch Komárno, Inter Bratislava, Poprad, DAC Dunajská Streda, Slovan a Viedeň. Ako tréner pôsobil na mnohých miestach: v bratislavskom Slovane, v Dunajskej Strede, Senci, Bardejove, Petržalke, Košiciach, Nových Zámkoch a v Trenčíne. Pri príležitosti jeho pohrebu poslal veniec aj legendárny brazílsky futbalista Pelé,“ uzatvára širokú ponuku kultúrnych, historických pamiatok, ale aj osobných spomienok starosta obce Tvrdošovce Marián Tóth.

Text a foto: Béla Susla

 

 

    Related Posts

    Pellegrinimu vadia maďarské nápisy
    Čo by prinieslo obnovenie Rakúsko-Uhorska?
    Zdvojjazyčnili železničnú stanicu v Dunajskej Strede