Pi, 26. apríla 2024.

„Ľudský organizmus je nádherný“

Katarína Tóth z Veľkých Úľan vždy snívala o tom, že sa stane lekárkou. Už počas gymnaziálnych štúdií sa vlastne od prvého ročníka pripravovala na prijímacie skúšky na univerzitu. No nevyšlo jej to, na lekársku fakultu ju neprijali. Tak sa rozhodla, že bude študovať biológiu. A to jej vyšlo senzačne. Ako hovorí, práca v genetickom laboratóriu je veľmi zaujímavá, pracuje totiž ako molekulárna genetička.

Aké boli prijímacie pohovory na univerzitu? Z ktorých predmetov museli obstáť tí najlepší?

Keďže som počas gymnaziálneho štúdia mala v každom ročníku iba výborné známky, nemusela som absolvovať prijímacie pohovory.  Skúška však bola z biológie a z chémie.

Čo bolo najnáročnejšie počas študijných rokov na univerzite?

Prvý ročník bol pre mňa ten najnáročnejší. Veľa predmetov, aj šesťhodinové semináre, boli dni, keď som vstávala ráno o piatej a prišla som domov o deviatej večer. Najťažším predmetom bola jednoznačne botanika. Od tretieho ročníka som sa špecializovala na molekulárnu biológiu.

Musela si opakovať nejakú skúšku?

Ten pocit, našťastie, nepoznám. Prípravy na skúšky som brala vždy veľmi vážne. Začínalo nás okolo 270 a štúdium sme  skončili osemdesiati. Samozrejme, tých osemdesiat poslucháčov sa rozdelilo do niekoľkých skupín, podľa jednotlivých odborov. Väčšinou sme boli dievčatá, iba sem-tam sa našli medzi nami aj chlapci. Podľa toho usudzujem, že biológia je zameranie predovšetkým pre kočky.

Ako sa zrodilo rozhodnutie, že budeš študovať molekulárnu biológiu?

Toto moje rozhodnutie prišlo počas štúdia na univerzite. Možností bolo neúrekom. Napríklad botanika, zoológia, mikrobiológia, antropológia, genetika, virológia a ešte ďalšie. Teraz už šťastne môžem vyhlásiť, že byť molekulárnou genetičkou je niečo senzačné, je to povolanie, ktoré by som nemenila za žiadne iné. Nezainteresovaným to určite veľa nehovorí, no je to ozaj zaujímavá práca. Je interesantné pochopiť, ako funguje ľudský organizmus, ako jednotlivé gény riadia procesy v našom organizme, ktorý sa skladá z 25-tisíc génov.  Je fascinujúce sledovať, ako sa spájajú jednotlivé gény, aký vplyv má vypnutie génu na tie ďalšie, aké sú mutácie génov, aké zmeny môžu spôsobiť. Ďalej je veľmi zaujímavé aj to, aké nepravidelnosti sa môžu vyskytnúť pri chromozómoch, aké choroby či genetické defekty môžu zapríčiniť. Toto všetko sledujem, skúmam, a táto práca ma veľmi baví.

Táto práca je však veľmi blízka tej lekárskej. Ako to vnímaš ty?

Samozrejme, je to práca veľmi blízka lekárskej činnosti. V laboratóriu, kde pracujem geneticky, diagnostikujeme ľudí s nádorovými ochoreniami, ale i neplodné páry, ďalej deti, u ktorých sa vyskytujú genetické nepravidelnosti.  Mojou úlohou je zistiť určité mutácie génov, ktoré vedú k nádorovým ochoreniam, predovšetkým k leukémii. Keď som začínala, robila som ako cytogenetička. To znamená, že som pomocou mikroskopu sledovala chromozómy ľudí s nádorovými ochoreniami. Bolo potrebné zistiť, či má pacient nejaké nepravidelnosti, alebo či sa nevyskytli nepravidelnosti po liečbe. Pol roka som pracovala ako cytogenetička, potom som prestúpila na úsek molekulárnej biológie. Tu na báze DNS a génov skúmam chorých ľudí na leukémiu. V rámci toho závisí od charakteru leukémie, aké gény skríningujem. Týmto vlastne potvrdzujem diagnózu zistenú lekárom, ale boli aj také prípady, keď som sama zistila diagnózu pacienta.

Kde všade je možné uplatniť sa s touto profesiou?

Napríklad v genetických laboratóriách, jednak v štátnej, ale aj v súkromnej sfére. Ďalšia možnosť je práca v mikrobiologických laboratóriách, potom v Slovenskej akadémii vied ako molekulárny biológ.

Túto činnosť vykonávajú predovšetkým ženy?

Jednoznačne áno. Táto profesia je skôr pre ženy, aj v našom zamestnaní sú iba ženy. Málo mužov pracuje v tejto oblasti.

Čo by si chcela dosiahnuť v tejto profesii?

Chcem si osvojiť čo najviac vedomostí z tejto oblasti. Pritom myslím aj na ďalšie štúdium. Teraz pracujem na rigoróznej práci, aby som získala malý doktorát. Ďalším mojím cieľom je atestácia.

Neuvažovala si nad tým, že by si robila radšej niečo iné?

Nie, tento odbor je pre mňa absolútne vyhovujúci. Myslím si, že som našla svoju správnu cestu, po ktorej mienim kráčať, postupovať ďalej.

 

Béla Susla

(FOTO: Új Szó)

    Related Posts

    Pellegrinimu vadia maďarské nápisy
    Čo by prinieslo obnovenie Rakúsko-Uhorska?
    Živá reťaz pre naše školstvo aj v Komárne