Št, 18. apríla 2024.
Dvojjazyčné Južné Slovensko

Dvojjazyčnosť samozrejmosťou

Hnutie za dvojjazyčné južné Slovensko (maď. Kétnyelvű Dél-Szlovákia mozgalom) je skupina anonymných aktivistov, ktorá vzbudzuje na Slovensku v poslednom čase veľkú pozornosť. Vytýčili si nemalý cieľ a to zabezpečenie dvojjazyčnej slovensko-maďarskej komunikácie na území južného Slovenska, kde žije veľká skupina občanov maďarskej národnosti. Aj keď dodnes nevieme komu máme vďačiť za tieto originálne akcie, skúsime aspoň stručne predstaviť túto skupinu a ich najvýznamnejšie projekty.

1. Nálepková akcia

Civilná skupina aktivistov sa prvýkrát dostala do povedomia v auguste roku 2011, kedy začali s prilepovaním nálepiek s nápisom „Hol marad a magyar felirat? Az egynyelvűség tiszteletlenség! Ez egy többnyelvű ország!“ (slov. Kde zostal maďarský nápis? Jednojazyčnosť je prejavom neúcty! Toto je viacjazyčný štát!) na také miesta, kde by mal byť zabezpečený aj nápis v maďarskom jazyku.

Podľa zákona o používaní menšinového jazyka na tých územiach Slovenska, kde je pomer menšinového obyvateľstva nad 20 percent, by mali byť zabezpečené nápisy ako aj komunikácia aj v jazyku menšiny. Na územiach južného Slovenska sa však naďalej stretávame len s jednojazyčnými slovenskými tabuľami a nápismi.

Ako píšu na svojej facebookovej stránke: „Sme aktivisti, ktorým vadí, že na južnom Slovensku sa maďarský jazyk čoraz viac dostáva do úzadia, a to aj napriek tomu, že máme právo na vizuálne a verbálne používanie svojho materinského jazyka. Je neprijateľné, že časť podnikateľov na južnom Slovensku si neváži svojich maďarských zákazníkov tým, že ich osloví aj v ich jazyku. Chceme, aby sa toto neeurópske a diskriminujúce zmýšľanie zmenilo.”

kdsz1

Okrem nálepkovej akcie sa aktivisti rozhodli na vlastné náklady vyhotoviť aj dvojjazyčné dopravné tabule, ktoré umiestnili na okraji ciest. Tieto tabule sa však udržali na svojich miestach len pár dní. Príslušné slovenské orgány totiž nariadili ich odstránenie s odvolaním sa na to, že jazykové zákony na Slovensku nedovoľujú dvojjazyčnosť dopravných tabúľ.

Dunajská Streda

2. Akcia za viacjazyčnosť na železničných staniciach

V septembri 2011 na železničnej stanici v Štúrove (maď. Párkány) vyhlásili aktivisti do megafónu príchod vlaku v maďarskom aj v anglickom jazyku. Na tejto železničnej stanici totiž dodnes existuje len hlásenie v štátnom jazyku, teda po slovensky. O tejto akcii natočili aj video:

Touto akciou chceli aktivisti pripomenúť, že mesto Štúrovo je z 73 percent maďarské, a ročne ho vyhľadáva viac tisíc turistov. Napriek tomu Železnice Slovenskej republiky dodnes nemajú v záujme zabezpečiť komunikáciu aj v inom ako úradnom jazyku. Ako povedali aktivisti: „Po dlhých desaťročiach prvýkrát vítali občianski aktivisti cestujúcich v maďarskom a anglickom jazyku. V tolerantnej, európskej spoločnosti by to malo byť úlohou štátu nie občanov!“.

3. Akcia za dvojjazyčné tabule na železničných staniciach

V júni 2012 v obci Okoličná na Ostrove (maď. Ekel) aktivisti hnutia vyčistili, omietli a nanovo vymaľovali železničnú stanicu, kde zároveň umiestnili aj dvojjazyčnú tabuľu. Stanica bola dlhé roky vo veľmi dezolátnom stave. Okoličná na Ostrove je obec s prevahou maďarského obyvateľstva, preto aktivisti zabezpečili dvojjazyčnú tabulu ako aj dvojjazyčný cestovný poriadok na stanici. Okoličná na Ostrove sa tým pádom stala prvou dvojjazyčnou železničnou stanicou na Slovensku. Aj o tejto akcii vzniklo video:

O dva dni na to, ako sa dvojjazyčné tabule objavili na stanici, Železnice Slovenskej republiky nariadili tabule s dvojjazyčným nápisom odstrániť s odôvodnením, že zákon o používaní jazyka národnostných menšín nie je v súlade so zákonom o dráhach.
Aktivisti však tvrdia, že svojou činnosťou neporušili zákony, keďže zákony dovoľujú na železničných staniciach aj nápisy v menšinovom jazyku. Informačné tabule a cestovný poriadok sú umiestnené v zmysle platného zákona § 4 ods. 6 druhej vety zákona č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín a § 8 ods. 6 zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku.

Podľa hnutia na území Slovenska sa 125 staníc nachádza v takých obciach, kde by podľa zákona mali byť v maďarskom jazyku tabule s názvom obcí ako aj informačné tabule. V praxi sa to ale nikde neužíva.

4. Kauza Pered

Naposledy sa skupina aktivistov zviditeľnila pri kauze Pered. Ako sme už informovali (v článku Tešedíkovo alebo Pered?, a v článku Ešte jedno zamyslenie sa nad kauzou Pered) prednedávnom napriek referendu občanov obce Tešedíkovo-Pered Ministerstvo vnútra pod vedením Róberta Kaliňáka odmietlo uznať vôľu občanov o prinavrátení historického mena obci Pered. Proti rozhodnutiu ministra bojkotovala skupina aktivistov tým, že vymenila tabule obce s názvom Tešedíkovo na tabule s názvom Pered. Video:

Aj tieto tabule príslušné slovenské orgány veľmi rýchlo odstránili. Členov skupiny Hnutie za dvojjazyčné južné Slovensko za odstránenie slovenských tabúľ zastrašovali okrem peňažnej pokutou aj väzením. Aktivisti sa preto rozhodli netradičným spôsobom zareagovať. Tabule v krásnom balení previazané mašľou zaslali ministrovi vnútra Róbertovi Kaliňákovi ako aj verejnej ochrankyni práv Jane Dubovcovej. K balíku pripojili aj otvorený list, kde žiadajú aby rezort vnútra predložil návrh, ktorým by zmenil uznesenie zo 16. októbra. Aj o tejto akcii vzniklo video:

Minister vnútra Róbert Kaliňák však naďalej tvrdí, že vláda neignorovala referendum, len sa riadi zákonmi, ktoré nedovoľujú názvy v inom ako štátnom jazyku. Ako vraví: „Rozdiel je v tom, že Pered je pôvodný maďarský názov, ku ktorému nie je vhodné sa vracať. Tak ako sa Bratislava nevráti k názvu Pozsony.“

Záver

Používanie menšinového jazyka na Slovensku upravuje niekoľko zákonov. Týmito zákonmi by mali byť zabezpečené menšinové jazykové práva, ale v praxi sa tento zákon aplikuje dosť ťažko. Jednoducho povedané, síce menšina má právo na úradoch komunikovať aj v menšinovom jazyku, ale úrad má taktiež právo nerozumieť občanovi. Aj preto sa vo väčšine prípadov daný občan uchyľuje ku komunikácii v slovenskom jazyku. Výsledkom tohto postupu je to, že občan Slovenskej republiky je nútený komunikovať len po slovensky, i keď by mal právo aj na komunikáciu vo vlastnom jazyku.

Napriek tomu, že slovenské orgány pokladajú činy aktivistov Hnutia za dvojjazyčné južné Slovensko skôr za protiprávne a hodné trestu, z radov bežných občanov majú aktivisti veľa sympatizantov. Do ich facebookovej skupiny sa pridalo už viac ako 9000 fanúšikov.

Spracovala: Anita Radi
Zdroj: www.origo.hu, www.nepszabadsag.hu, www.sme.sk, www.bumm.sk
FOTO: ketnyelvu.info

    Related Posts

    Pellegrinimu vadia maďarské nápisy
    Čo by prinieslo obnovenie Rakúsko-Uhorska?
    Jazykové práva na Slovensku a v zahraničí – Úradný styk