Trebišov (maď. Tőketerebes, nem. Trebischau) sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska, v Košickom kraji. Toto malé mestečko a jeho krásnu históriu pozná bohužiaľ už čoraz menej ľudí. Popritom sa môže toto mestečko pýšiť napríklad aj tým, že ho kedysi navštívila samotná cisárovná Alžbeta (Sissi) a jej manžel cisár František Jozef I.
Trebišov vďačí za svoj bývalý kultúrny a spoločenský rozmach predovšetkým rodine Andrássy (slov. Andráši), ktorá tu kedysi žila, a zanechala významné kultúrne pamiatky. Z nich najznámejšie sú kaštieľ rodiny Andrássy s historickým parkom, mauzóleum rodiny a gotický kostol.
Kaštieľ rodiny Andrássy (maď. Az Andrássy-kastély)
Barokovo-klasicistický kaštieľ dal vybudovať v roku 1786 gróf Imre Csáky (slov. Imrich Csáky). Na stavbu kaštieľa bol z väčšej časti použitý materiál z ruín hradu Parič (maď. Párics), ktorý stál na vrchu blízko mesta.
Kaštieľ sa dostal do vlastníctva rodiny Andrássy v 19. storočí ako súčasť vena Etelky Szapáry (slov. Etela Szapáryová; 1798-1876), vtedy získal aj svoju dnešnú podobu. Pôvodne bol vybudovaný v neskoro-barokovom štýle, a potom prebudovaný do klasicistickej podoby.
Súčasťou areálu kaštieľa sú aj prízemné pôvodne barokové budovy so štítovými fasádami, ktoré boli neskôr upravované. Patrí medzi ne jazdiareň, maštaľ (koniareň), čeľadinec, hospodárska budova, kuchyňa, ktoré si až na maštaľ zachovali svoje barokové slohové prvky a sú prirodzenou súčasťou tohto šľachtického sídla. Práve v tomto kaštieli strávil detstvo gróf Gyula Andrássy (slov. Július Andrássy; 1823-1890), známy šľachtic, politik, a minister zahraničia Monarchie. Gyula Andrássy bol vplyvným mužom svojej doby, udržiaval blízke priateľstvo aj so samotným cisárskym párom – cisárovnou Alžbetou a Františkom Jozefom I.
V septembri 1887 sa konali vojenské manévre na území Zemplína za účasti panovníka Františka Jozefa I. Počas štyroch dní sa stal cisárovi prechodným sídlom práve Andrássyho kaštieľ v Trebišove. Pri tejto príležitosti dal Gyula Andrássy vyrobiť pozlátené trónne kreslo v štýle nastupujúceho rokoka.
Jeho starší syn Tivadar Andrássy (slov. Teodor; 1857-1905) neskôr trón-kreslo venoval tamojšiemu rímskokatolíckemu kostolu. V roku 1995 poslúžilo kreslo pápežovi Jánovi Pavlovi II. pri návšteve Košíc. Počas liturgie svätorečil košických kňazov Marka Križina, Melichara Grodzieckeho a Štefana Pongrácza.
Kaštieľ slúžil ako výborné miesto na stretnutia umelcov. Veľmi smutné je, že veľká časť zariadenia kaštieľa sa zničila počas vojny.
V rokoch 1949 – 1978 slúžil kaštieľ s areálom Nemocnici s poliklinikou v Trebišove. Jeho pôvodný interiér bol značne narušený a prispôsobený potrebám zdravotníctva. Po vysťahovaní nemocnice s poliklinikou kaštieľ niekoľko rokov chátral. V súčasnosti je kaštieľ sídlom Vlastivedného múzea, ktoré má v ňom a v priľahlých pamiatkovo – chránených objektoch svoje expozície.
Grófsky park (maď. Grófi park)
Mariánske súsošie v parku vzniklo okolo roku 1800.
Bol to dar mestu od vdovy po grófovi Tivadarovi Andrássym.
Ku kaštieľu patrí historický park na ploche 62 ha, ktorý vznikol koncom 18. storočia po vzore anglických parkov. Na jeho ploche sa nachádzajú krásne umelecké pamiatky: gotický kostol, barokovo-klasicistický kaštieľ, mauzóleum rodiny Andrássy, Mariánske súsošie (Immaculata, maď. Mária-oszlop), ako aj ruiny hradu Parič.
Grófsky park vznikol z priľahlého lužného lesa, a jeho celkový vzhľad súvisí so stavbou kaštieľa, ktorá siaha do poslednej tretiny 18. storočia. Obdobie 18. a 19. storočia bolo érou prírodno-krajinárskych parkov. Do anglického parku sa vynikajúco hodili ruiny hradu, potôčiky, mostíky, jazierka a studničky. V druhej polovici 19. storočia bol park doplnený fontánami, akváriom a antickými sochami. Súčasťou parku je aj jazero, vytvorené na člnkovanie.
V poslednej tretine 19. storočia sa zvýšil záujem o botaniku, a tak sa aj do tohto parku dostali cudzokrajné i rôzne exotické dreviny, dovezené z celého sveta. Vrcholnou érou pre park bolo obdobie na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa stal jedným z najkrajších parkov v talianskom štýle, s fontánami a so zimnou záhradou v celom historickom Maďarsku.
Od roku 1990 je park vo veľmi zlom stave, štát nemá peniaze na jeho obnovu ani na obnovu koniarne. Napriek týmto podmienkam, však naďalej udržuje grófsky park kultúrnu atmosféru svojej doby.
Mauzóleum rodiny Andrássy (maď. Az Andrássy család mauzóleuma)
Gyula Andrássy pokladal kaštieľ a priľahlý park v Trebišove za svoje najmilšie miesto, kde rád odpočíval. V parku kaštieľa, na úpätí zemného valu zaniknutého hradu Parič, v blízkosti vodnej priekopy vzniklo mauzóleum rodiny Andrássy.
Neogotickú pohrebnú kaplnku, ktorú postavili v roku 1893, navrhol Arthur Meinig (maď. Meinig Artúr; 1853-1904), ktorý bol v tom období obľúbeným architektom maďarskej aristokracie. Na výtvarnej realizácii sa podieľal aj spomínaný Tivadar Andrássy. Stavbu zrealizovali so štvorcovým pôdorysom, v rohoch s opornými piliermi, ktoré sú ukončené fiálami a štítovými helmicami. Hlavná rímsa, ktorú zdobí atikové zábradlie, je doplnená o okrídlené anjelské hlavičky, takže väčšina ľudí si ich spája skôr s barokom. Nechýbajú však ani kamenné chrliče spodobujúce bájne zvieratá, typické pre gotiku. Tieto odvádzajú vodu zo strešnej kupoly, ktorej dominuje kovaný latinský kríž. Mauzóleum je jedno z najkrajších neogotických stavieb na Slovensku.
V interiéri je uložený mramorový sarkofág Gyulu Andrássyho a Katalin Kendeffy, ktorého štyri rohy držia levice. Na jeho poklope je bronzová socha anjela, s roztiahnutými krídlami, ktorý drží v rukách stuhu s latinským nápisom:
Beati mortui qui in Domino moriuntur. Opera enim illorum sequuntur. Illos.
(Blažení mŕtvi, ktorí zomierajú v Pánovi. Lebo ich skutky ich nasledujú.)
Bronzové kartuše umiestnené pred anjelom zdobia rodové erby Gyulu Andrássyho a jeho manželky grófky Katalin Kendeffy (slov. Katarína Kendeffyová; 1830-1896). Na schodoch vediacich k sarkofágu kľačí na poduške bronzová postava ich dcéry Ilony (slov. Helena; 1858-1952). Autorom sarkofágu a sôch je György Zala (1858-1937). Svojho času býval jedným z najvýznamnejších maďarských sochárov, bol riaditeľom kráľovskej sochárskej školy v Budapešti a dvorným sochárom Františka Jozefa I. a cisárovnej Alžbety. Interiér zdobí aj pekný neogotický oltár.
Na severnej strane mauzólea bola pôvodne maľba s názvom „Tri plačky pod krížom” (maď. Siratóasszonyok a keresztfánál), ktorej autorom je Mihály Munkácsy (1844-1900). Maľbu neskôr darovala Katalin Kendeffy Maďarskej národnej galérii v Budapešti.
Rakva Gyulu Andrássyho bola premiestnená v roku 1894 z krypty rímskokatolíckeho kostola do mauzólea. Podľa legendy v roku 1895 navštívila jeho hrob v Trebišove aj samotná cisárovná Alžbeta (Sissi), ktorá mu tu nechala aj krásnu striebornú kyticu.
Rímskokatolícky kostol navštívenia Panny Márie (maď. Sarlós Boldogasszony plébániatemplom)
Kostol, ktorý patril kedysi pavlínom, existuje už od roku 1404. Zažil niekoľko nešťastných chvíľ: v roku 1696 po zasiahnutí bleskom vyhorel; v roku 1830 sa steny kostola poškodili dôsledkom zemetrasenia; v roku 1876 opäť vyhorel. Kostol má gotické základy, až neskôr bol prebudovaný do barokovej podoby.
Strop kostola zdobia krásne fresky, avšak na niektorých miestach sú značne poškodené dôsledkom výdatných dažďov v roku 1876, kedy strop premokol.
Náhrobný kameň Jánosa Perényiho (†1485),
Trebišov, rímskokatolícky kostol
Interiér chrámu dotvárajú viaceré oltáre, nástenné maľby a triumfálny oblúk, pri ktorom sú plastické maskarony a konzoly. Na strope svätyne sú zobrazené scény zo života Panny Márie.
Na pôvodných neskorogotických klenbách interiéru je kvalitne stvárnený nebeský priestor s dekoráciami iluzívnej maľby z poslednej štvrtiny 18. storočia. Strop svätyne tvorí osem kompozícií zo života Panny Márie, ktorej je kostol zasvätený. Dvanásť obrazov z legendárneho života sv. Pavla Pustovníka tvorí strop lode.
Povrchná, hrubá obnova malieb po požiari kostola a časti obce bola v roku 1876, reštaurátorské práce sa uskutočnili z donácie grófa Tivadara Andrássyho. Miestne premaľby poškodených častí v kartušiach, ornamentoch a kamenných článkoch spôsobili, že figurálne kompozície na viacerých miestach stratili svoj pôvodný kolorit spráškovatením horných vrstiev a hrubými nánosmi tmelov a miestnych premalieb v neskoršom období.
V tomto kostole sú pochovaní členovia urodzenej rodiny Perényi – János Perényi (slov. Ján Perényi) a palatín Imre Perényi (slov. Imrich Perényi); Péter Szapáry a jeho manželka Juliánna Csáky, a napokon Etelka Szapáry.
Pri vchode do sakristie sú umiestnené dva mramorové epitafy Perényiovcov. János Perényi má epitaf z hnedo-ružového mramoru so symbolikou, ktorú tvoria dve orlie krídla, hlava muža, rytierske brnenie, kukla s korunou a latinský nápis na stuhe náhrobku. Náhrobný kameň, ktorý má Imre Perényiho, zobrazuje zakladateľa kláštora stojaceho v brnení na chrbte leva, opierajúc sa o meč a podporu štyroch anjelov.
Na záver
Už počas obdobia prvej svetovej vojny došlo k zničeniu mnohých cenných vecí zo zbierky rodiny Andrássy v Trebišove. Keď do mesta vtrhli ruské oddiely spôsobili značné škody nielen na budove kaštieľa, ale poškodili a zničili v ňom aj mnohé cenné umelecké predmety.
Nadnes je toto mesto a jeho krásne kultúrne pamiatky takmer v zabudnutí. Prispel k tomu aj zlý ekonomický stav východného Slovenska, ktorý neumožňuje tunajším mestám a dedinám turistický rozvoj, a lepšiu propagáciu historických pamiatok.
Okrem týchto vecí treba povedať aj malú kritiku na stránku www.muzeumtv.sk, ktorá propaguje spomínané kultúrne pamiatky. Napriek krásnemu dizajnu, je sklamaním, že stránka poskytuje informácie jedine v slovenskom jazyku. Bolo by vhodné uviesť preklady textov predovšetkým v angličtine, a vzhľadom na dejiny mesta aj v maďarčine. Je totiž škodou, že o týchto pamiatkach kvôli malému množstvu cudzojazyčných informácii vie len málo ľudí. Poslovenčené mená historických osobností bez uvedenia ich pôvodného tvaru, tiež nepomáhajú pri porozumení textu.
Spracovala: Anita Radi
Zdroj: www.muzeumtv.sk
