Smerom na západ od Lučenca sa dvíha vysoko k obzoru haličský kaštieľ. Aj keď zub času kaštieľ značne poškodil, oproti iným stavbám sa zachoval takmer v pôvodnom stave. Je vybudovaný na malom kopci uprostred obce Halič (maď. Gács, okres Lučenec). Kaštieľ bol stáročia vo vlastníctve urodzenej rodiny Forgách, ktorá zohrala v tomto kraji významnú úlohu. Práve vďaka činnosti a aktivite rodiny Forgách sa dlhé obdobie pokladal Halič za významnejšie miesto ako blízke mesto Lučenec.
Gróf Žigmund Forgách
Na mieste dnešného kaštieľa stál pôvodne stredoveký hrad, ktorý postavili Lossonczyovci v druhej polovici 13. storočia. Počas bojov namierených proti Matúšovi Čákovi (maď. Csák Máté) bola však spomínaná pôvodná stavba značne zruinovaná, o čom informuje aj listina z roku 1347. Dôkazy o existencii hradu sú aj z rokov 1450-51, kedy bol hrad vo vlastníctve husitov. V roku 1451 ho obsadil János Hunyadi (slov. Ján Huňadi). V 16. storočí sa dostáva do vlastníctva Istvána Lossonczyho a rodiny Lossonczy, ktorí sú tu zemepánmi v roku 1548.
Po rodine Lossonczy sa novým vlastníkom stáva rodina Forgách. Zsigmond Forgách (1565-1621; slov. Žigmund Forgáč) si v roku 1589 berie za manželkou Annu Losonczy (1553-1595; slov. Anna Lošonciová), do ktorej bol mimochodom beznádejne zaľúbený aj významný renesančný básnik Bálint Balassi (1554-1594). Anna Losonczy zdedila veľký majetok rodiny Lossonczy, do ktorého patril aj haličský hrad. Majetok aj s hradom sa po jej predčasnej smrti dostáva do rúk jej manžela Zsigmonda a teda rodiny Forgách. Zsigmond Forgách v roku 1612 investoval veľa peňazí na rekonštrukciu hradu. Na miesto zruinovaného hradu dáva vybudovať impozantný hradný kaštieľ so šiestimi rohovými vežami. Stavba mala pôdorys v tvare šesťuholníka. Neustále boje si v tomto období vynútili stavbu aj opevniť. Forgáchovci, ktorým patril hrad od 1554 nepretržite do 1848, ho teda postupne prebudovali na mohutnú renesančnú pevnosť.
Gróf Žigmund Forgách
Iluzívna maľba v slávnostnej sále znázorňuje Triumf Aurory a alegóriu štyroch ročných období. Steny zdobí iluzívna výmaľba v podobe architektúry s postavami a fontánami.
V roku 1767 gróf János Forgách tu založil prvú manufaktúru na výrobu súkna v Uhorsku. Jemnejšie tkaniny začali vyrábať v roku 1792. Aj vďaka aristokratom z obdobia reformy (roky 1825-1848) dosiahlo haličské súkno všeobecného uznania. Napríklad Frigyes Podmaniczky (1824-1907; maďarský politik, spisovateľ) sa chváli tým, že patril medzi prvých, ktorí si v Budapešti obliekali večer frak z haličského súkna. Kedysi sa z haličského súkna šil aj vojenský odev.
Interiér
V kaštieli sa nachádzalo množstvo umeleckých diel. Z mnohých vzácnych zlatníckych diel boli výnimočné predovšetkým strieborné taniere Zsigmonda Rákócziho a Zsuzsanny Lorántffy (slov. Zuzana Lorántffy). Nachádzali sa tu vzácne gobelíny, fajansy, knižnica s množstvom kníh v skriniach z Talianska, starožitný nábytok, historické talianske umelecké diela z mramoru, rytiny, ako aj obrazáreň rodiny Forgách.
V hrade sa nachádza veľká ozdobná sála, kde sa kedysi uskutočňovali zasadnutia. Stretávalo sa tu 42 vyslancov kráľovských žúp (maď. vármegye), z ktorých mali všetci osobitne svoje vlastné stoličky aj s vyrezanými erbmi svojej župy.
Po predčasnej smrti detí grófa Józsefa Forgácha (1829-1876; slov. Jozef Forgáč) sa v roku 1898 dostáva hrad do rúk Ferenca Wenckheima, ktorý dáva kaštieľ sčasti rekonštruovať.
10. júna roku 1919, za čias Maďarskej republiky rád (maď. Magyar Tanácsköztársaság), bol kaštieľ vyrabovaný. V roku 1935 sa dostáva do rúk poslednému mužskému členovi haličskej vetvy rodiny Forgách, ktorým bol Antal Forgách (1915-1977). Začiatkom druhej svetovej vojny je kaštieľ opäť vydrancovaný. Neskôr sa stáva vojenskou stanicou a veliteľskou základňou. V roku 1944 v ňom sídli veliteľstvo ôsmej nemeckej armády.
V roku 1957 sa v kaštieli zriadilo miestne vlastivedné múzeum. 2. októbra 1957 tu otvorili aj pamiatkovú izby pre Boženu Slančíkovú Timravu. Od roku 1965, potom ako sa múzeum odsťahovalo, fungoval v kaštieli sociálny ústav (do roku 1990). Pred pár rokmi sa stavba dostala do vlastníctva jednej košickej firmy, ktorá dnes pracuje na jej rekonštrukcii.
V interiéri kaštieľa dodnes vidieť renesančné nástenné maľby zobrazujúce uhorských panovníkov, ako aj vyrezané a maľované stropy v jednotlivých reprezentačných miestnostiach. Osobitne treba vyzdvihnúť iluzórne nástenné maľby salónu, ktorý sa nachádza pri vchode.
