László Szarka: Menšinový politický pluralizmus a budovanie komunitnej identity Maďarskej menšiny činnosť Maďarských strán na Slovensku v rokoch 1989 – 1998


POZNÁMKY

1.             O zmenách uskutočnených v rokoch 1968 a 1969, ako aj o menšinovej právnej praxi husákovského obdobia pozri Gyönyör, József: Mi lesz velünk, magyarokkal?: Fejezetek a csehszlovákiai magyarság történetéből 1918- tól napjainkig. Pozsony/Bratislava: Madách 1990; Gyönyör, József: Közel a jog asztalához. Pozsony/Bratislava: Madách 1992; Gyönyör, József: Terhes örökség: A magyarság lélekszá- mának és sorsának alakulása Csehszlovákiában. Bratislava: Madách-Posonium 1994. O Výbore na ochranu práv pozri Duray, Miklós (red.): Kettős elnyomásban: Dokumentumok a csehszlovákiai magyarság helyzetéről és jogvédelméről 1978 – 1988. New York: Hungarian Human Rights Foundation – Püski 1989. Vo svojej Deklarácii princípov z 24. novembra 1989 Maďarská nezávislá iniciatíva považovala Výbor na ochranu práv za svojho predchodcu „ako jedinú nezávislú iniciatívu na ochranu záujmov maďarskej menšiny v predchádzajúcich dvoch desaťročiach. Súčasne však vyhlasuje, že nechce byť jeho nástupcom, lebo si myslí, že táto forma ochrany individuálnych a kolektívnych práv bude potrebná aj v budúcnosti.“ Sloboda a zodpovednosť. Program Maďarskej občianskej strany. B. m. [Bratislava]: Maďarská občianska strana 1992, s. 106.

2.             K zmene mocenského a politického systému v Československu pozri Dva roky politickej slobody. Bratislava: Nadácia RaPaMaN 1992; Slovensko a jeho premeny na začiatku 90. rokov: Spoločnosť, veda a technika. Bratislava: Sociologický ústav SAV 1994; Hamberger, Judit: Csehszlovákia szétválása: Egy föderációs kísérlet kudarca. Budapest: Teleki László Alapítvány 1997; Hamberger, Judit: Szlovákokról és csehekről magyar szemmel. Bratislava: Kal- ligram 2000.

3.             O vzniku MNI pozri Elbeszélt történelem. A rendszerváltás évei. Rozhovor Gabriely Horváth a Lászlóa Öllösa s Károlyom Tóthom a Lászlóm Barakom. In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 1999, 1, č. 2 a 2000, 2, č. 2. Vyhlásenie hnutia z 20. novembra pozri Vyhlásenie Nezávislej maďarskej iniciatívy. In: Sloboda a zodpovednosť. Cit. d., s. 102.

4.             Kandidát MNI, Sándor Varga, obsadil v slo-venskej vláde, ktorá vznikla 12. decembra 1989, funkciu podpredsedu vlády a Gábor Zászlós bol 9. februára 1990 zvolený za podpredsedu Slovenskej národnej rady. Argumenty predstaviteľov demokratických hnutí a komunistu Mariána Čalfu na rokovaní o vzniku federálnej vlády cituje – na základe dobových zápisníc uverejnených roku 1991 v redakcii Vladimíra Hanzela pod názvom Zrychlený tep dejín – Gyurcsík, Iván: A szlovákiai magyar pártok karaktere és genezise. In: Regio, 1996, 7, č. 3, s. 169 – 170.

5.             Vyhlásenie Verejnosti proti násiliu a Maďarskej nezávislej iniciatívy o spolužití národov, národných menšín a etnických skupín na Slovensku. In: Havlová, V. – Žatkuliak, J. (eds.): Novembrová revolúcia a československý rozchod: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XIV. Bratislava: Literárne informačné centrum 2002, s. 55. Text maďarskej verzie vyhlásenia in: Szabadság és felelősség. Cit. d., s. 118.

6.             Gazdag kisebbséget. Menšinový program Maďarskej občianskej strany. In: Szabadság és felelősség. Cit. d., s. 39-40.

7.             Tamtiež, s. 96.

8.             A realitás tisztelete. A Magyar Polgári Párt stratégiája. In: Bárdi, Nándor – Éger, György (red.): Útkeresés és integráció: Válogatás a határon túli magyar érdekvédelmi szervezetek dokumentumaiból 1989 – 1999. Budapest: Teleki László Alapítvány 2000, s. 337.

9.             O založení Spolužitia pozri Duray, Miklós: Önrendelkezési kísérleteink. Šamorín: Méry Ratio 1999, s. 9 – 10.; Gyurcsík, Iván: A szlovákiai magyar pártok karaktere és genezise. Cit. d., s. 175 – 176. Želanie pokojného spolužitia rozličných národností dostalo miesto aj v stanovách Spolužitia. „Základom spolužitia je trpezlivosť, odpúšťanie, vzájomná úcta, vzá-jomná znalosť kultúry a jazyka. Bez rovno-právnosti, rovnosti a zákonov si normálne spo-lužitie nemožno predstaviť. Základnou bunkou praktického spolužitia nech sa stane obecná autonómia.“ Stanovy Politického hnutia Spolu-žitie za demokraciu a ľudské práva. In: Pogány, Erzsébet (red): Az Együttélés öt éve: Esemény-naptár és dokumentumgyűjtemény 1990 – 1995. Bratislava: b. r. [1995], s. 150. O poľskej sekcii Spolužitia pozri Kopeček, Lubomír: Coexistentia-Soužití a politická reprezentace polské menšiny na Tešínsku. In: Stfedoevrop- ské politické studie, 2003, 5, č. 2 – 3. Elektronická obmena: http://www.iips.cz/seps/cla- nek.php? Cit. d., s. 169.

10.           O pozadí volebného zákona pozri Petőcz, Kál-mán: Álarcosbál, avagy politika és zene. Dunajská Streda: Lilium Aurum 1998 alebo Mesežnikov, Grigorij: A nem konszenzuson alapuló választási reform: Szlovákia esete [Volebná reforma bez konsenzu: Prípad Slovenska]. In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 2001, 3, č. 1.

11.           O etnopolitických konfliktoch a sporoch v období 1993 – 1998 pozri Bakker, Edwin: Minority Conflict in Slovakia and Hungary? AR Capelle a/d Ijssel 1997 /Labyrint Publication./; Dufek, Pavel: Maďarská menšina na Slovensku: Pokus o aplikaci vybraných teo- rií nacionalismu. In: Stfedoevropské studie – Central European Political Studies Review, 2002, 4, s. 2 – 3. O sporoch okolo jazykového zákona pozri Gyurcsík, Iván: Nyelvtörvénytől – nyelvtörvényig. In: Új Forrás, 1996, 26, č. 7; Šutaj, Štefan – Olejník, Milan: Slovak Report. In: Kranz, Jerzy (red.): Law and Practice of Central European Countries in the Field of National Minorities Protecton After 1989. Warszawa: Center of International Relations 1998, s. 269 – 321. Podrobnejšie o vzťahoch medzi maďarskými menšinovými stranami pozri Szarka, László: A szlovákiai magyar kisebbségi többpártrendszerről. In: Barátság, 1997, 4, č. 4, s. 1835 – 1837.

12.           Najdôležitejšie programové dokumenty Spolužitia uvádza Pogány, Erzsébet (red.): Az Együttélés öt éve. Cit. d., ako aj Bárdi, Nándor – Éger, György (red.): Útkeresés és integráció.

 

Cit. d., s. 211 – 217, 222 – 241, 264 – 275, 305 – 312.

13.           O vzniku MKDH pozri Cséfalvay, Eszter (red.): Közösségünk szolgálatában: Az MKDM öt esztendeje 1989 – 1994. Bratislava 1995. O vnútorných sporoch pozri Gyurcsík, Iván: A szlovákiai magyar pártok karaktere és genezise. Cit. d., s 176 – 177; Elbeszélt történelem. A rendszerváltás évei. Interview Gabriely Horváth s Pálom Csákym a interview Eleonóry Sándor s Kálmánom Janicsom. In: Fórum Tár-sadalomtudományi Szemle, 1999, 1, č. 1. a 2002, 3, č. 1. O situácii Maďarov na Slovensku podáva súhrnný obraz Csáky Pál: Magyarok Szlovákiában. Pozsony – Bratislava: Informačné centrum Maďarskej koalície 1998.

14.           Pozri Elbeszélt történelem. A rendszerváltás évei. Interview Gabriely Horváth s Pálom Csákym, Cit. d.; Orosz, Márta: Szlovákia 1989

–              1999 [Chronológia]. In: Bárdi, Nándor – Éger, György (red.): Útkeresés és integráció. Cit. d. Elektronickú verziu chronológie pozri http://adatbank.transindex.ro/dokumentumok/ut kereses/12_kr_szlovak.rtf.

15.           Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o postavení a právach národnostných menšín a etnických skupín na Slovensku. Návrh Maďarského kresťanskodemokratického hnutia. In: Cséfalvay, Eszter (red.): Közösségünk szol-gálatában. Cit. d., s. 70 – 83.

16.           Výťah z nového programu Maďarského kres- ťanskodemokratického hnutia 1994. In: Cséfalvay, Eszter (red.): Közösségünk szolgála-tában. Cit. d., s. 85 – 87.

17.           Programové vyhlásenie Maďarskej ľudovej stra-ny pozri Bárdi, Nándor – Éger, György (red.): Útkeresés és integráció. Cit. d., s 220 – 222. Krátku charakteristiku Maďarskej ľudovej strany pozri Gyurcsík, Iván: A szlovákiai magyar pártok karaktere és genezise. Cit. d., s. 179.

18.           Pogány, Erzsébet (red.): Az Együttélés öt éve. Cit. d., s. 216.

19.           Maďarský text Ústavy Slovenskej republiky pozri napr. Varga, Sándor (red.): Magyarok Szlovákiában: Adatok, dokumentumok, tanul-mányok. Bratislava – Pozsony – Pressburg: Národnostné dokumentačné centrum 1993, s.

51,           59, 66. Vzhľadom k tomu, že v slovenskej ústave je rozsah menšinových práv stanovený veľmi úzko, v septembri 1992 prijali MKDH a Spolužitie spoločné vyhlásenie, v ktorom vo vzťahu k menšinovej autonómiu možno čítať nasledovné stanovisko: „Požiadavku na vytvorenie kultúrnej samosprávy, resp. autonómie Slovenská národná rada veľmi agresívne odmietla. Slovenská politika interpretuje každú formu menšinovej autonómie ako útok proti slovenskej štátnosti. Náš návrh, podľa ktorého by sa »pri vytváraní vyšších územných celkov mala v záujme ochrany identity obyvateľstva mala uplatniť zásada zachovania prirodzených etnických, regionálnych a jazykových územných jednotiek«, Slovenská národná rada odmietla s odôvodnením, že je to pokus o narušenie štátnej integrity.“ Nebezpečenstvá diskriminácie národnostných a etnických menšín v Ústave Slovenskej republiky. In: Pogány, Erzsébet (red.): Az Együttélés öt éve. Cit. d., s. 240.

20.           Porovnaj: Mátrai, Julianna: A kisebbségi magyar pártok politikai stratégiája Közép- és Ke- let-Európában. Fórum Társadalomtudományi Szemle, 1999, 1, č. 2, 2000, 2, č. 1; Bárdi, Nándor: Törésvonalak keresése a határon túli magyar politikában 1989 – 1998. In: Bárdi, Nándor – Éger, György (red.): Útkeresés és integráció. Cit. d., s. 21 – 44.

21.           Pozri pozn. č. 5.

22.           In: Szabadság és felelősség. Cit. d., s. 76.

23.           Kritika konsociačného modelu ťažila pravdepo-dobne z negatívnych skúseností MNI vo vláde: „Hoci je nanajvýš želateľné, aby pri obsadzovaní jednotlivých postov vláda prihliadala na názor obyvateľov dotyčných území (spokojnosť verejnosti je aj v záujme vlády), jej menovacia právomoc je nespochybniteľná. Požiadavkou pomerného zastúpenia menšín vo výkonnej moci by sme ju práveže spochybnili. Skúsenosti minulých desaťročí dokazujú, že vláda, ktorá robí politiku neprijateľnú pre menšiny, bude zbytočne zamestnávať vo svojom aparáte aký-koľvek počet príslušníkov menšín, títo pred svojou komunitou nedisponujú a ani nemôžu disponovať inou legitimitou ako hociktorý iný vládny úradník, štátny zamestnanec.“ Tamtiež, s. 79.

24.           Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky o právnom postavení národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej repub-like. Návrh. In: Pogány, Erzsébet (red.): Az Együttélés öt éve. Cit. d., s. 244 – 247.

25.           Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o postavení a právach národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike. Návrh Maďarského kresťanskodemokratického hnutia. In: Bárdi, Nándor – Éger, György

SZARKA, LÁSZLÓ. Menšinový politický pluralizmus a budovanie komunitnej identity Maďarskej menšiny činnosť Maďarských strán na Slovensku v rokoch 1989 – 1998 In Madari na Slovensku (1989 – 2004). 2004, Fórum inštitút pre výskum menšín.

SZARKA, LÁSZLÓ. Menšinový politický pluralizmus a budovanie komunitnej identity Maďarskej menšiny činnosť Maďarských strán na Slovensku v rokoch 1989 – 1998. In Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004. ISBN 978-80-89249-16-9.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13