László Szarka: Menšinový politický pluralizmus a budovanie komunitnej identity Maďarskej menšiny činnosť Maďarských strán na Slovensku v rokoch 1989 – 1998


Parlamentné voľby 8. – 9. júna 1990 síce koalícii VPN a MNI ešte priniesli víťazstvo so ziskom 29 % hlasov, no vyhrotený politický boj okolo jazykového zákona už zreteľne naznačil rezervy predčasne narodeného konsociačného modelu. Rozpadom VPN roku 1991, postupným rastom vplyvu Hnutia za demokratické Slovensko pod vedením Vladimíra Mečiara a zavŕšením ústavnej krízy rozdelením Československa vznikla situácia, pre riešenie ktorej neboli liberálne konsociačné predstavy MNI vonkoncom použiteľné.

VII. snem MNI v marci 1991 prijal nové stanovy, ktoré mali pripraviť pôdu k premene hnutia na skutočnú politickú stranu. Novým predsedom sa stal László A. Nagy. V krátko trvajúcej vláde Jána Čarnogurského, ktorá nastúpila po páde Mečiarovej vlády, MNI figurovala ako samostatný koaličný partner, jej predstavitelia zastávali dve miesta námestníkov ministra a jedno miesto podpredsedu vlády. Na VIII. sneme MNI v januári 1992, ktorým sa zavŕšilo obdobie transformácie hnutia na stranu, sa MNI sa premenovala na Maďarskú občiansku stranu (MOS) a prijala aj nový program, ktorého viaceré prvky sa stali aktuálnymi úlohami až v koaličnej vláde za účasti politickej reprezentácie maďarskej menšiny po roku 1998. Všeobecný program z roku 1992, ktorý bol prijatý pod názvom Sloboda a zodpovednosť, ako aj špecifický menšinový program pod názvom Bohatá menšinaje takou komplexnou analýzou situácie a sumarizáciou úloh, ktorou sa v posledných rokoch existencie československého štátu MOS podujala zarámcovať možnosti výkonu menšinovej politiky. V programe sa navrhuje ustanoviť územia, kde je zastúpenie Maďarov, resp. príslušníkov iných národnostných menšín vyššie ako 5 %, za etnicky zmiešané zóny, ktorých osobitné záujmy by sa mali v procese územnosprávnej reformy čo najviac zohľadniť. MOS v programe navrhovala aj vypracovanie osobitného štatútu dvojjazyčnej zóny. 6

Zvláštnu pozornosť si zasluhuje aj predstava MOS o fungovaní medzičasom vzniknutého systému viacerých menšinových strán. MOS, ktorá bola roku 1992 odsunutá na tretie miesto z hľadiska veľkosti voličskej základne, považovala za kľúčový princíp spolupráce „dohodu nezávislých politických subjektov“, v záujme zabezpečenia vzájomného uznania suverenity jednotlivých strán, nestrannosť, apolitickosť a neideologický charakter menšinovej kultúry, školstva, tlače a občianskeho sektoru. V otázkach súvisiacich s menšinovým spoločenstvom považoval program za najdôležitejšiu úlohu taktiež neustálu snahu o konsenzus. 7

MOS sa roku 1992 svojím volebným výsledkom 2,29 %, predstavujúcim 23,58 % hlasov udelených maďarským stranám, nedostala ani do federálneho parlamentu, ani do Slovenskej národnej rady. V dôsledku tejto skutočnosti bolo potrebné opätovne prehodnotiť politickú stratégiu strany. V parlamentných voľbách 1994 bola MOS nútená prijať veľmi nevýhodnú koaličnú zmluvu s koalíciou MKDH – Spolužitie. Len takýto krok jej zaručoval „prežitie“, a zároveň dohoda prispela ku konsolidácii maďarského menšinového straníckeho pluralizmu na Slovensku.

Nový strategický program strany s názvom Úcta k realite, prijatý roku 1995, stanovil za najdôležitejší cieľ vytvorenie podmienok spolupráce s národne umiernenými demokratickými politickými silami väčšinového národa. Maďarsko−slovenská spolupráca sa týmto stala ústredným, taktickým prvkom alternatívy voči mečiarovskej predstave výlučne národného štátu: „Musíme vypracovať takú alternatívu, ktorá neuráža tieto slovenské národné záujmy a nepodnecuje […] tieto dva tábory (národné a demokratické slovenské strany – L. Sz.) k tomu, aby zanevreli na demokratické minimum a uzavreli dohodu medzi sebou navzájom a nie s nami. Naším záujmom je vybojovať pre maďarské politické subjekty na Slovensku priaznivú dohodovaciu pozíciu…“ 8

MOS vo svojich programoch poukázala na pascu skrytú v stratégii „večnej menšinovej opozície“. Zo skúseností s čoraz bezohľadnejším protimenšinovým kurzom mečiarovského režimu vyvodila také ponaučenie, že bez spojenectva s väčšinovými stranami menšinové strany samotné nebudú nikdy schopné si vynútiť taký vnútropolitický zvrat, ktorý by bol v súlade so záujmami komunity, ktorú reprezentujú. Toto poznanie sa ukázalo ako veľmi dôležité v politickej situácii vzniknutej po schválení mečiarovskej novely volebného zákona, keď po nútenom splynutí maďarských strán bolo potrebné vypracovať aj novú, spoločnú menšinovú stratégiu.

MOS, uvedomujúc si vôľu väčšiny maďarských voličov, si zjednotenie troch maďarských strán v novej situácii po prijatí mečiarovského volebného zákona predstavovala vo forme spolkovej strany, ktorá by umožnila pretrvanie ideologických a politických prúdov pôvodných strán vo forme platforiem, ako aj vytvorenie a udržanie spolkovej štruktúry strany.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13