László Szarka: Menšinový politický pluralizmus a budovanie komunitnej identity Maďarskej menšiny činnosť Maďarských strán na Slovensku v rokoch 1989 – 1998

2.2. Politické hnutie Spolužitie

Začiatkom decembra 1989 sa zo študijného pobytu v Spojených štátoch vrátil Miklós Duray. Vďaka svojej organizačnej a riadiacej činnosti v hnutí na ochranu práv maďarskej menšiny na Slovensku pred rokom 1989, ktoré režim „odmenil“ dvoma zatknutiami a súdnym procesom, bol vtedy už medzinárodne známym činiteľom. Ako účastník pražských rokovaní o zostavení federálnej vlády však bol okamžite konfrontovaný s odmietavým postojom novej československej moci.

V súvislosti so stratégiou a politickou praxou MNI vyslovil Miklós Duray tri výhrady koncepčného charakteru. Politizovanie MNI ako „spoločníka“ VPN nepovažoval za dobré riešenie ani len z krátkodobého pohľadu. Za nevyhnutný predpoklad vstupovania do substantívnych partnerských vzťahov s väčšinovou spoločnosťou považoval to, aby boli z jej strany rešpektované princípy ochrany menšín a rozvoja menšinovej komunity, Ďalej, za najvhodnejšiu formu reprezentáciu záujmov menšín či občanov žijúcich v regiónoch obývaných menšinami považoval strešnú masovú organizáciu (politické hnutie), ktorá nie je zviazaná s nijakým vyhraneným ideologickým prúdom.

Po razantnom nástupe Miklósa Durayho, podporovaného celoštátnym vedením aj regionálnymi štruktúrami Csemadoku bolo Politické hnutie Spolužitie – napriek nevôli MNI – 27. februára, resp. 1. marca 1990 oficiálne zaregistrované. Politické hnutie Spolužitie, svojím charakterom najviac sa približujúce klasickým etnickým stranám, si stanovilo za cieľ zastupovať všetky národnostné menšiny v Československu a do centra svojej činnosti postavilo predovšetkým ochranu ich záujmov. Do práce v hnutí sa od začiatku zapojili aj predstavitelia poľskej menšiny z okolia Těšína. Na zakladajúcom sneme Spolužitia 31. marca bol ich zástupca Stanislava Gawlik dokonca zvolený za jedného z podpredsedov hnutia. 9

I keď sa Spolužitie samo definovalo ako neideologické hnutie na ochranu záujmov menšín, od začiatku bolo jednoznačné, že sú mu vlastné kresťanskodemokratické hodnoty. V súlade s touto orientáciou uzavrelo Spolužitie v rámci príprav na voľby 31. marca 1990 93 Menšinový politický pluralizmus… koaličnú dohodu s Maďarským kresťanskodemokratickým hnutím, ktoré vzniklo 19. marca. Spoluprácu týchto dvoch maďarských hnutí neustále narúšali osobné a koncepčné spory, napriek tomu však ich dvojkoalícia získala vo voľbách 8,66 % hlasov a mohla tak vyslať do Federálneho zhromaždenia12 svojich poslancov. V Slovenskej národnej rade obsadila koalícia 14 poslaneckých kresiel. Spolužitie získalo 12 mandátov – 5 v Prahe a 7 v Bratislave. Už prvé demokratické voľby ukázali, že volebný zákon bude dôležitým nástrojom akejkoľvek (česko−)slovenskej vlády na regulovanie manévrovacieho priestoru menšinových strán. Rámcové podmienky vymedzené volebným zákonom nútili k spolupráci od začiatku aj maďarské strany, ktoré mali pritom medzi sebou vážne spory.10

Ústredné miesto medzi politickými cieľmi Spolužitia od začiatku zaujímali témy budovania systému samospráv a požiadavka menšinovej školskej a kultúrnej autonómie. Namiesto sústredenia sa na realizáciu perspektívnych cieľov však bolo potrebné venovať čoraz viac pozornosti odrážaniu tlaku nacionalistických síl, ohrozujúcich právne status quo menšinových komunít, čo vyústilo do veľmi vážnych sporov pri diskusiách o riešení ústavnoprávneho postavenia národnostných menšín.11

Spolužitie prispelo k zvýšeniu funkčnosti maďarského menšinového pluralizmu v troch základných otázkach. Jednak vďaka povahovému a principiálnemu radikalizmu Miklósa Durayho, resp. jeho schopnostiam určovať chod udalostí, nedokázali vzmáhajúce sa slovenské nacionalistické sily počas troch vlád Vladimíra Mečiara zahnať maďarskú menšinu do bezvýchodiskovej obrannej pozície, v ktorej by rezignovala na svoje práva a vôľu zachovať si identitu. Zoči−voči útokom na svoje jazykové, kultúrne práva a atribúty národnostnej identity sa menšinová komunita postavila veľmi rozhodne a organizovane, ba čo viac, vo vzťahu k týmto otázkam prinútila aj tri maďarské strany ku koordinovanému a jednotnému postupu. Na druhej strane sa Spolužitie snažilo ideál jednotného maďarského menšinového politizovania, zoceleného počas tretej vlády Vladimíra Mečiara, postaviť ako ústrednú otázku vzťahu troch maďarských strán. Smerom k slovenským stranám mali totiž zvyšné dve maďarské parlamentné strany vybudované oveľa širšie a organizovanejšie kontakty ako Spolužitie. Fakt, že koalícia Spolužitia a MKDH bola pred každými voľbami potvrdená, a aj pôsobenie poslancov oboch hnutí v parlamente bolo vždy zosúladené, bol smerom k väčšinovému spoločenstvu zároveň znakom vnútornej solidarity a kohézie menšinového spoločenstva, ktorá sa prejavovala aj v disciplinovanosti maďarskej voličskej základne. A napokon Miklósom Duraym deklarovaná požiadavka na priznanie štatútu „partnerského národa“ (társnemzet) maďarskej komunite na Slovensku jednoznačne naznačila, že aj Spolužitie považuje za svoj konečný cieľ riešenie otázky rovnoprávnosti národnostných spoločenstiev, resp. túto rovnoprávnosť zaručujúceho systému samosprávnych inštitúcií v rámci Slovenskej republiky, aj keď akcentuje iné prvky a iné prostriedky. 12