László Szarka: Menšinový politický pluralizmus a budovanie komunitnej identity Maďarskej menšiny činnosť Maďarských strán na Slovensku v rokoch 1989 – 1998

Komárňanské zhromaždenie, ktoré sa konalo 8. januára 1994, bolo zvolané Združením miest a obcí Žitného ostrova obežníkom zo 6. decembra 1993. Predstavitelia Spolužitia a MKDH však už na druhý deň ubezpečili iniciatívu o svojej podpore. Iniciatíva Žitnoostrovského združenia vyvolala na celom Slovensku až hysterické reakcie. Prezident republiky Michal Kováč prijal vedenie Žitnoostrovského združenia a navrhol, že prijme záštitu nad konaním zhromaždenia, ak iniciátori odstúpia od požiadavky územnej autonómie, resp. maďarského etnoregiónu. S odmietavou odpoveďou Žitnoostrovského združenia oboznámil prezidenta republiky 21. decembra István Pásztor, primátor Komárna. Následne prijala v súvislosti s výzvou Žitnoostrovského združenia odmietavé uznesenie Národná rada Slovenskej republiky, v ktorom navrhovala odloženie konania zhromaždenia.

Komárňanské zhromaždenie predstaviteľov samospráv, uskutočnené 8. januára 1994, bolo a zostane v živote maďarskej komunity na Slovensku najvýznamnejšou politickou udalosťou poslednej dekády 20. storočia. Z pozvaných päťtisíc primátorov a poslancov obecných samospráv prišlo na zhromaždenie viac ako tritisíc účastníkov. Záverečné vyhlásenie zhromaždenia, jeho dokumenty k záležitostiam reformy verejnej správy a samosprávy znamenali kulminačný bod maďarskej autonómnej politiky deväťdesiatych rokov na Slovensku. Kvôli konfrontačnej atmosfére, ktorú podnecovala aj väčšinová tlač, boli dokumenty zhromaždenia formulované vo veľmi umiernenom tóne. Politická deklarácia sa viackrát odvoláva na zabezpečenie mierového maďarsko−slovenského spolužitia a zhoršenie vzťahov pripisuje vláde Vladimíra Mečiara. Podľa názoru autorov vyhlásenia zmena je možná len demokratickými prostriedkami, a preto je potrebné upevniť „samosprávny systém, právny štát a ústavnoprávne postavenie národnostných spoločenstiev“.

Komárňanský dokument O ústavnoprávnom postavení Maďarov je typická postmoderná politická proklamácia: miešajú sa v nej historické krivdy, dožadovanie sa práva na identitu, medzinárodnoprávne argumenty a z nich vychádzajúce požiadavky jazykových práv, politické a finančné požiadavky a autonómnemu modelu cudzie presadzovanie pomerného zastúpenia menšín, prebraté z konsociačného modelu. Po úvodných častiach nasleduje definovanie maďarskej menšiny ako rovnoprávneho spoločenstva so slovenským národom na základe koncepcie „partnerského národa“, ktoré „si želá vyjadriť svoju politickú subjektivitu prostredníctvom osobitného voleného orgánu, na základe osobitného návrhu ústavného zákona, a v záujme ochrany svojej identity žiada zvláštne právne postavenie územia, ktoré obýva v značnom počte“. 29

Po vyslovení požiadavky „partnerského národa“ a územnej autonómie zaradil dokument medzi svoje ciele politicky vyváženými formuláciami aj posilnenie štátnosti a územnej integrity Slovenskej republiky a budovanie právneho štátu. Najviac analyzovanými a najčastejšie diskutovanými prvkami rozhodnutí komárňanského zhromaždenia boli bezpochyby dve alternatívy vytvorenia druhostupňových územnosprávnych jednotiek, ktoré v rámci reformy verejnej správy navrhovala maďarská strana. V dokumente s názvom O reorganizácii územnosprávneho členenia a verejnej správy Slovenskapredstavovala alternatíva A súvislý územnosprávny celok pozdĺž celej slovensko−maďarskej štátnej hranice až po jazykovú hranicu, kým v alternatíve Bsa navrhovali tri územnosprávne celky, regióny („od okolia Bratislavy po Šahy“, potom pásmo „od Šiah po Košice“ a maďarské územie „južného Zemplína a Použia“). 30

Dokument O právach samosprávsa zasadzoval o pripojenie sa Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy a požadoval, aby slovenská ústava „aj taxatívne zakotvila systém menšinových samospráv, ich príslušnosť (sic!) a kompetencie“. Na základe odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1201, ktoré bolo zahrnuté aj do slovensko−maďarskej základnej zmluvy, uznesenie komárňanského zhromaždenia sa v princípe zasadzovalo o vytvorenie územnej autonómie oblastí s etnickými špecifikami, i keď takúto požiadavku text explicitne neobsahoval. Zosumarizujúc doteraz povedané, môžeme konštatovať, že počnúc rokom 1993 kládli strany Maďarskej koalície čoraz väčší dôraz na formulovanie svojich postojov k pripravovanej reforme verejnej správy na Slovensku. Mečiarovský zákon o reorganizácii územnosprávneho členenia, prijatý v slovenskom parlamente v júli 1996, sa usiloval narušiť etnoregionálnu bázu maďarskej menšiny na Slovensku. Na druhej strane, návrh zákona vypracovaný Maďarskou koalíciou stavia proti schválenej koncepcii predstavu vytvorenia 16 žúp, medzi nimi troch celkov – Komárňanskej, Rimavskosobotskej a Kráľovskochlmeckej župy – v ktorých by maďarské obyvateľstvo tvorilo väčšinu. 31

Bezproblémový priebeh komárňanského zhromaždenia a jednomyseľné prijatie jeho programových dokumentov boli v deväťdesiatych rokoch veľmi vážnym argumentom a cennou devízou v úsilí o maďarskú autonómiu na Slovensku. Podľa Miklósa Durayho, predsedu Spolužitia, najdôležitejším odkazom komárňanskej proklamácie pre Európu a Slovensko je to, že maďarská menšina na Slovensku si želá riešiť svoje právne postavenie cestou rokovaní, v medziach zákona, rešpektujúc územnú integritu Slovenskej republiky. K tomuto hodnoteniu sa však žiada dodať, že komárňanským zhromaždením sa prvá, vzostupná etapa politiky presadzovania autonómie aj uzavrela a v deväťdesiatych rokoch už nedokázala nabrať nový dych.

Vo vzťahu k nasledujúcemu vývoju celkom iste zohrala svoju úlohu aj nacionalistická menšinová politika tretej Mečiarovej vlády v rokoch 1994 – 1998, ktorá neustálymi reštriktívnymi opatreniami a agresívnym správaním vytláčala maďarské politické strany do obrannej pozície. Medzi ciele mečiarovskej reorganizácie verejnej správy patril popri posilnení závislosti regionálnych orgánov na centrálnej moci aj otvorene deklarovaný a priznaný cieľ vedomého, systematického „rozkúskovania“ územia obývaného väčšinovo maďarským obyvateľstvom, čo malo s konečnou platnosťou prekaziť akékoľvek budúce snahy o maďarskú územnú samosprávu.

Koncepcie etnickej autonómie vypracované maďarskými menšinovými stranami na Slovensku sa svojou teoretickou neujasnenosťou, a predkladaním požiadaviek zmiešaného typu zaraďujú za návrhy sformulované predstaviteľmi maďarských komunít vo Vojvodine a v Sedmohradsku. Na druhej strane, veľkou výhodou tejto koncepcie – ktorá už raz získala podporu maďarských volených zástupcov existujúcich miestnych územných samospráv -, je to, že maďarská menšina na Slovensku, ktorej sídelná štruktúra je pomerne kompaktná, by bola za priaznivej konštelácie právnych a politických siločiar schopná realizovať demokratický partnerský model spolužitia, trebárs len s miernymi úpravami dnešného systému územných samospráv.