Prečo môžu mať obce dvojjazyčné tabule, ale železničné stanice nie?

železničná stanica Dunajská streda

Za posledné roky pri téme používania maďarského jazyka na Slovensku sa nič nedostalo viac do popredia ako problematika viacjazyčných železničných staníc. Kým v prípade názvov obcí a miest môžu byť umiestnené dvojjazyčné tabule, v prípade názvov železničných staníc to už nie je možné. Dodnes aj napriek žiadosti občanov, protestom, i akciám anonymných aktivistov nájdeme názvy železničných staníc v Maďarmi obývaných oblastiach Slovenska len v slovenčine.

Posledný prípad takejto žiadosti sa stal prednedávnom, keď občania chceli umiestniť názov železničnej stanice v Dunajskej Strede aj v maďarčine. Po dlhej úvahe príslušných orgánov sa napokon objavil na budove železničnej stanici v Dunajskej Strede opäť iba slovenský nápis, i keď občania dôrazne požadovali umiestnenie aj maďarského nápisu. Presne tak sa to stalo aj v prípade ďalších iných železničných staníc na južnom Slovensku (vďaka anonymným aktivistom z Hnutia za dvojjazyčné južné Slovensko sa aj v slovenských médiách objavili niektoré konkrétne prípady – napr. prípad stanice Okoličná-Ekel či Štúrovo-Párkány), i keď sa nachádzajú v regiónoch, kde Maďari tvoria väčšinu.

To, že prečo sa aj podľa zákona môže vlaková stanica označiť len v jednom jazyku, umožňuje malá trhlina v zákone o menšinách. Vlakové stanice sa totiž nepovažujú sa geografické názvy, a tak nie je povinnosťou vyznačiť názvy staníc aj v jazyku menšín. Darmo sa mnohí venovali tomuto problému, nie je riešenie, lebo železničné normy neumožňujú názov v inom ako štátnom jazyku. Dvojjazyčnosť bude teda možná v prípade železničných staníc len vtedy, ak to umožní nový vnútorný predpis, či dôjde ku zmene zákona.

Za posledné roky v otázke dvojjazyčných železničných staníc dôrazne a viditeľne zaujala stanovisko celá maďarská spoločnosť na Slovensku. Absurdita tejto situácie je teda v tom, že kým na konci dedín stoja dvojjazyčné tabule s názvom dediny, už v prípade železničných staníc zrealizovať to isté nie je možné. Akoby sa príslušné orgány a osoby ktorých sa to týka, obývali nárastu radikalizmu či protislovenskej nálady na južnom Slovensku. Pritom samotné umiestnenie dvojjazyčných názvov obcí a miest je dôkazom, že k nárastu radikalizmu v daných oblastiach dodnes nedošlo.

K tejto veci sa vyjadrilo už veľa osôb, napísali sa články, boli organizované protesty obyvateľov, ako aj viacero kreatívnych akcií od anonymných aktivistov. Železnice dostali viacero listov a žiadostí, prípad sa objavil aj v parlamente, avšak väčší pokrok v tejto veci nenastal. A určite ani nenastane, čoho dôkazom je, že po dlhom zvážení prednedávnom v Dunajskej Strede vyvesili nápis iba v slovenskom jazyku.

Zákon síce nepredpisuje, ale dáva možnosť na umiestnenie nápisu aj v maďarskom jazyku. Všetko závisí od dobrej vôle danej inštitúcie. V prípade štátnych orgánov však dobrá vôľa jednoducho chýba. Ďalším problémom je, že v tomto prípade štátne orgány neberú ohľad na nároky svojich občanov.