Pi, 29. marca 2024.

Zemné a jeho najvýznamnejší rodák Štefan Anián Jedlik

Obec Zemné v Nitrianskom kraji patrí podľa administratívneho členenia do Novozámockého okresu. Leží vlastne na hranici Žitného ostrova, na ľavej strane rieky Váh.  Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113 pod menom Gúg.

Významné miesto poľnohospodárstva

Podľa historikov je reč o osídlení, ktoré v spomenutom období ležalo približne 8 až 10 kilometrov od svojej dnešnej polohy. Dnes sa s polohou obce spomína hlavne rieka Váh, no v dejinách to bolo inak a voda aj podľa vyjadrení dnešných obyvateľov obce vždy zohrávala dôležitú úlohu. Bol to, samozrejme, Váh, no i Malý Dunaj a Nitra. Vtedajšie obyvateľstvo napríklad aj pred Turkami utekalo na zaplavované územia. Pôvodný názov obce bol Zimev, ďalej Szimo, Szémo, Simö, až neskôr sa zmenil na maďarské Szímő, resp. na slovenské Zemné. Podľa posledného oficiálneho sčítania obyvateľstva v Zemnom k 31. 12. 2011 žilo 2 287 obyvateľov.

„V živote obce vždy zohrávalo významnú úlohu poľnohospodárstvo. V listinách bola v roku 1891 zaznamenaná úprava koryta súvisiaca s postavením vážskej hrádze, v roku 1933 boli vybudované aj ďalšie kanály, čo prispelo k rozšíreniu kvalitnej ornej pôdy v okolí obce.  S poľnohospodárstvom sa úzko spájajú aj známe vodné mlyny, ako aj vychýrený parný mlyn. Miestne poľnohospodárske družstvo najprv hospodárilo samostatne, potom v spojení s družstvami zo susedných obcí Komoča a Andovce,“ pripomenul nám starosta Zemného János Bób. Po spoločenských a politických zmenách v roku 1989 sa jednotné roľnícke družstvo rozčlenilo a poľnohospodári zo Zemného opätovne hospodárili samostatne. Práca na pôde však nesúvisela iba s družstevnou činnosťou obyvateľov. Popri družstevnej veľkovýrobe zohrávalo  v obci dlhé roky významnú úlohu pestovanie rastlín vo fóliovníkoch a na voľnej pôde v súkromnom vlastníctve. Dnes je to však aj v Zemnom oveľa zriedkavejší jav. Miestni obyvatelia sú však aj dnes hrdí na tradíciu, ktorou je pestovanie melónov. Táto ich agrárna činnosť sa datuje už od dvadsiatych rokov minulého storočia.

Hlavne po novembrovej nežnej revolúcii sa v obci začala rozvíjať aj priemyselná výroba, malí a strední podnikatelia poskytujú občanom rôzne pracovné príležitosti. Obec sa snaží neustále vytvárať podmienky pre ďalšiu priemyselnú činnosť a prilákať tak serióznych investorov, ktorí by mohli využiť tunajšiu kvalifikovanú pracovnú silu. „Obec Zemné srdečne očakáva každého záujemcu a ponúka na predaj pozemky aj budovy v areáli priemyselného parku. Obec je otvorená spolupracovať a splniť požiadavky investorov,“ vyzdvihol starosta obce.

Svetoznámy rodák Zemného – Štefan Anián Jedlik

Významný učiteľ, fyzik a kňaz benediktínskeho rádu Anián Jedlik sa narodil v Zemnom v roku 1800. Nižšie triedy absolvoval vo vtedajšom Szémő v rokoch 1808 – 1810. Tri roky gymnaziálneho štúdia absolvoval v Trnave, odtiaľ sa dostal do Bratislavy, kde vyštudoval 4. až 6. ročník gymnázia. Rodičia chceli, aby si v Trnave osvojil slovenský jazyk a v Bratislave jazyk nemecký. Jeho bratrancom z matkinej strany bol známy básnik a spisovateľ Gergely Czuczor. Jedlik na neho spomína takto: „Gergely Czuczor sa narodil 17. decembra 1800. Miestom jeho narodenia bola malá dedinka Andovce v Nitrianskej župe.“ Obaja sa stretli, keď mali 8 či 9 rokov.  Potom sa stretli aj v bratislavskom gymnáziu, kam Jedlik prišiel z Trnavy a Czuczor z Nitry. Ďalšou spoločnou zastávkou bratrancov bola Pannonhalma v Maďarsku. V roku 1831 Jedlik nastúpil na katedru fyziky na Akadémii v Bratislave. Ďalším významným pôsobiskom rodáka zo Zemného bola Uhorská kráľovská univerzita v Pešti. Jedlik sa stal členom Maďarskej vedeckej akadémie, pričom bol zanieteným bádateľom v oblasti fyziky. Svoju prvú prednášku v maďarčine absolvoval 8. októbra 1845, dovtedy totiž používal latinský jazyk. V tejto prednáške vyzval svojich poslucháčov, aby vždy chodili na hodiny, pozorne počúvali a robili si poznámky.  Profesor Jedlik bol obrovským talentom, neustále sa venoval bádateľskej činnosti. Bol  predovšetkým vynikajúcim praktikom, menej sa sústreďoval na teóriu.

Eviduje sa 86 jeho objavov a vynálezov, čo svedčí o tom, že bol významným prírodovedcom. Vytváral originálne a významné diela v nejednej oblastí vedy. Jeho vedecká tvorba sa odzrkadlila aj v zahraničných časopisoch. V rokoch 1827 – 1830 zostavil elektrický motor, ktorého stojaca aj pohyblivá zložka sa prvýkrát vo svete objavila ako elektromagnetická. O tomto svojom vynáleze oficiálne prvýkrát prednášal v septembri 1856 vo Viedni na stretnutí nemeckých prírodných bádateľov a lekárov. O dyname nevyšiel ani maďarsky, ani v inom jazyku napísaný článok.

Prvenstvo na viedenskej svetovej výstave

Jeho generátor na viedenskej svetovej výstave v roku 1873 získal najvyššie ocenenie. Na spomenutej svetovej prehliadke bol členom odbornej poroty aj Werner Siemens. Jedlikovi mnohokrát vyčítali, že o svojich vynálezoch veľmi málo písal do domácich a zahraničných časopisov, a tým sa jeho nápady často akoby stratili. Toto je však iba čiastočne pravdivé tvrdenie. Jedlik totiž so svojimi

kolegami – vedcami prevádzkoval továreň i dielňu. Výrobou optickej mreže sa zaoberal tridsať rokov a tieto výrobky predával  v Paríži.  V rokoch 1842 až 1852 na základe vlastného výrobného postupu v Győri s bratrancom Alajosom Szabóom prevádzkoval sódovkáreň.

Jedlik veľa cestoval, navštívil ozaj mnoho miest. Viackrát bol vo Viedni, v Bratislave,  Paríži, Monori, pozrel si, ba aj vyskúšal železnicu poháňanú koňmi medzi Linzom a Českými Budějovicami. Navštívil aj múzeum v Brne, ďalej železiarne v Blansku či kabinet fyziky v Salzburgu. Počas svojho učiteľského pôsobenia v Bratislave často navštevoval okolité dediny a obce. Bol na Železnej studienke, v Bernolákove (Čeklísi), vo Vrakuni, ale aj v Pezinku. Oddychoval aj v týchto mestách: Balatonfüred, Tihany, Siófok, Zalaapáti, Sopron, Szombathely, Pápa, Komárom. Chodieval na výlety do budínskych hôr, na Margitsziget, Városliget, do Kőbánya és Tétény. O jeho dobrosrdečnosti svedčí niekoľko vlastných spisov. Keď sa vracal domov z rôznych ciest, svojim súrodencom vždy priniesol nejaký darček. Aj z Pešti im poslal vzácny porcelán či príbor. Svojim chudobnejším študentom odpustil zaplatenie skúškového poplatku.  Keď išiel na návštevu k svojim známym či kolegom, darček dostala aj kuchárka.  Finančne podporoval rôzne združenia, spolky i kostoly.

Štefan Anián Jedlik zomrel 13. decembra 1895 vo veku 95 rokov. Pohreb mal 15. decembra v Győri . Dňa 1. augusta 1935 boli jeho telesné pozostatky prevezené na nový cintorín v Nádorvárosu. Jeho posledným odpočinkom sa však stalo jeho rodisko, kde ho znovupochoval  4. decembra 1942 vtedajší biskup Vilmos Apor pôsobiaci v  Győri. Na náhrobníku v maďarskom jazyku sa uvádza:

„ Az igazak örökké élnek és az Úrnál az Ő jutalmuk” („Spravodliví žijú večne a Ich dar je u Pána“).

V roku 1993 samospráva v Zemnom odhalila na kostolnom námestí bustu Štefana Aniána Jedlika a v roku 1995 bola na miestnej fare zriadená jeho pamätná izba. Dôstojné miesto pre pamätnú izbu Aniána Jedlika zariadili v roku 2000 v budove starej školy. Následne až po desiatich rokoch, teda v roku 2010, sa podarilo zabezpečiť ctihodné a slávnostné miesto pre pamätnú izbu v Dome Jedlika.

Medzi mnohými hodnotnými predmetmi a písomnými materiálmi sa tam nachádzajú aj tri jeho najvýznamnejšie vynálezy: elektromotor, dynamo a elektrický rušeň.

Spolok i základná škola Aniána Jedlika v Zemnom

Samozrejme, v obci kladú veľký dôraz na to, aby ich významný rodák vždy zostal v pamäti jednotlivých generácií. Tejto úlohy sa ujal predovšetkým Spolok Aniána Jedlika, ktorý bol založený v decembri 1999. Hlavným cieľom spolku je zachovať duchovné bohatstvo tohto významného vedca, rozširovať jeho dielo a tvorbu vo verejnom živote. Spolok sa stará okrem iného aj o to, aby sa Pamätná izba Aniána Jedlika neustále obohacovala o dokumenty a o vecné predmety, ktoré sú späté so životom a s tvorbou významného rodáka Zemného. Spolok rovnako podporuje aktivity vyvinuté v súvislosti s kultúrnymi a s vedeckými akciami týkajúcimi sa života a diela Aniána Jedlika.

„Každoročne sa v Dome Jedlika koná pamätná oslava Ányosa Jedlika, v rámci ktorej je každý druhý rok odovzdaná cena Jedlika významnej osobnosti maďarskej národnosti žijúcej na Slovensku, ktorá vyniká v oblasti niektorej prírodnej vedy či vedy spoločenskej,“ zdôraznil starosta obce János Bób.

V roku 2012 obec usporiadala 1. strekové dni venované slávnemu rodákovi Ányosovi Jedlikovi, ktorý je okrem iného aj vynálezcom sódy – jednej zo súčastí streku, obľúbeného nápoja na južnom Slovensku. Podujatie malo celý rad športových, kultúrnych a spoločenských sprievodných programov.

V obci, kde maďarská národnostná menšina predstavuje viac ako 70 percent obyvateľstva, nesie základná škola s maďarským vyučovacím jazykom meno Aniána Jedlika. Okrem tejto školy, ktorá má ročníky 1. – 9., sa v obci nachádza aj základná škola s  vyučovacím jazykom slovenským, ďalej aj dve materské školy: jedna  s vyučovacím jazykom maďarským, druhá so slovenským vyučovacím jazykom.

Béla Susla

(Foto: archív)

    Related Posts

    Pellegrinimu vadia maďarské nápisy
    Čo by prinieslo obnovenie Rakúsko-Uhorska?
    Zdvojjazyčnili železničnú stanicu v Dunajskej Strede